Nitrianska galéria predstavila cyklus besied s názvom 4 – 3 – 2 – 1. Počas troch večerov sme sa mohli zoznámiť s významnými slovenskými spisovateľmi ako Arpád Soltész, Jana Bodnárová a vo finále s Marianou Čengel Solčanskou. Moderátorom udalosti bol Dado Nagy.

Mariana Čengel Solčanská je absolventkou Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy muzických umení v Bratislave. Za svoju filmovú tvorbu získala mnoho ocenení doma i v zahraničí. Ako dieťa bola zapálenou členkou Združenia mariánskej mládeže, nikdy neokúsila chuť alkoholu a teraz je jednou z najlepších slovenských autoriek.

Momentálne píše knihu o nitrianskom hrdinovi Corgoňovi.

„Na Slovensku autori rozmýšľajú systémom: Čo by som tak napísal, aby to ľudí zaujímalo? Nie je to zvnútornená téma. Je to, akoby na objednávku čitateľského vkusu,” hovorí Mariana Čengel Solčanská. Ona sa nebála kritiky a natočila snímku Únos. Film inšpirovaný životom a udalosťami, ktoré sa odohrali na Slovensku počas deväťdesiatych rokov.

Sviňa – film s emóciou

Na tvorbu filmu s autentickým názvom ju oslovil producent Rudolf Biermann. Prvotným cieľom bolo natočiť film o marazme, v ktorom sa Slovensko nachádza. Priblížiť vraždu novinára, vytvoriť dielo podobné Únosu. Film je adaptáciou rovnomenného románu novinára Arpáda Soltésza. Triller uzrie svetlo sveta už vo februári budúceho roku.

Generál

Kniha Generál opisuje život Milana Rastislava Štefánika. Snaží sa priblížiť Štefánikov život z perspektívy jeho spolupracovníkov.

“ Aby v románe fungoval príbeh, musí vzniknúť dramatický vzťah. Štefánik nebol typickou dramatickou postavou,” dodáva.

Podľa slov autorky mali Štefánika ľudia radi, veľmi ľahko a jednoducho si získaval ich srdcia. Jediný človek, o ktorého záujem nestál, bol Eduard Beneš. To bol dôvod, prečo autorka zvolila rozprávanie príbehu z pohľadu Beneša. Práve tým urobila celý príbeh výnimočným.

Janošík chodil, zbíjal, odvisol

Môžeme ho nazvať aj Mikulášom Černákom našej doby. Dej sa odohráva v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska.

„Bohatým bral, chudobným dával – bol to len štúrovský výmysel. Jánošík bol legitímne odsúdený zlodej a vrah, ” hovorí autorka.

V knihe opisuje nášho národného hrdinu ako človeka, ktorý zabil a okradol nespočetné množstvo ľudí. Na záver prednášky hovorí o tom, ako ona sama vníma postavu Jánošíka: “Bol jednoduchý chlapec, ale musel byť niečím výnimočný, keď si ho jeho kumpáni zvolili za kapitána. Musel byť surový, brutálny a schopný všetkého. Mal vlastnosti podobné mafiánom z deväťdesiatych rokov. “