„Ak nemáš silu čítať Sviňu, tak nemáš silu žiť v tejto krajine,“ hovorí spisovateľ a novinár Arpád Soltész

Fiktívna krajina a jej obyvatelia žijúci pod drobnými veľhorami. Do tohto prostredia je umiestnený druhý román spisovateľa Arpáda Soltésza Sviňa. Príbeh knihy odzrkadľuje stav našej spoločnosti a až nápadne pripomína Slovensko. Feťáci, veksláci, mafiáni a politici tvoria základ príbehu. „Snažil som sa presiahnuť 30-ročné obdobie malebnej krajiny, kde podnikateľ Wagner začína s nejakými konkrétnymi vydieraniami a podvodmi a postupne rastie až pochová tri vlády,“ povedal autor románu. Z toho vychádza aj komplikovanosť príbehu. Autor sa snažil ísť ďaleko do minulosti aj do šírky a ukázať rôzne segmenty spoločnosti, ktoré ovplyvnilo konanie jedného človeka. „Rozhodol som sa napísať Sviňu v čase, keď sme boli presvedčení, novinári asi všetci, že vraždu Jána a Martiny nikdy nevyšetria. Ja som si povedal, tak ja teda napíšem román, z ktorého bude jasné, čo sa stalo, ako sa to mohlo stať a prečo sa to stalo,“ vysvetľuje Soltész.

Od investigatívy k politike a späť.

Arpád Soltész začínal v 90. rokoch 20. storočia ako novinár. Pracoval v regionálnych novinách na východe Slovenska aj v celoslovenských denníkoch, týždenníkoch či v televízii JOJ. Posledné roky sa profiloval skôr ako politický komentátor a začínajúci spisovateľ. Jeho debut Mäso – Vtedy na východe vyšiel v roku 2017. Aj príbeh tejto knihy zobrazuje podstatnú časť histórie našej krajiny. Odohráva sa na konci 90. rokov, na konci éry mečiarizmu. Udalosti zo začiatku roka 2018 autora opäť doviedli k investigatívnej žurnalistike. Aktuálne pôsobí ako šéf Investigatívneho centra Jána Kuciaka.

Literatúra dokáže v čitateľovi vyvolať väčšiu emocionálnu reakciu ako fakty.

Soltész teda pracuje ako novinár s faktami a ako spisovateľ aj s fikciou. Vidí však podstatný rozdiel v tom, ako fungujú fakty v spoločnosti. „Problém je, že ľudia nevedia veľmi dobre reagovať na fakty. Nevyvolávajú nejaké silné emocionálne pohnutie, aspoň tu na Slovensku určite. Prečítame si v novinách naozaj overené fakty a povieme si okej, takto to je a ideme ďalej. Pritom literatúra môže mať pravdu bez toho, aby obsahovala jediný jeden fakt,“ hovorí autor. Ako príklad spomína film Mariany Čengel Solčanskej Únos, ktorý vyvolal takú silnú spoločenskú reakciu, že parlament zrušil Mečiarove amnestie. „Preto, lebo tá pravda, ktorá nestojí na faktoch, funguje emocionálne. Ľudí to naštve a vyvolá emocionálnu reakciu. Preto si myslím, že románom sa dá dokázať viac ako novinárskymi článkami,“ dodáva Soltész.

Napriek tomu dnes šéfuje Investigatívnemu centru Jána Kuciaka, ktoré vzniklo ako pokračovanie tímu All for Jan.

„Myslím si, že je také obdobie, keď treba niečo vrátiť spoločnosti, a to že som tu mohol tak dlho fungovať ako komentátor, ako investigatívny novinár a že naozaj mi nebolo zle, za to vďačím všetkému, čo sa okolo mňa deje. A myslím si, že teraz treba nejakú chvíľku robiť toto, lebo je to dôležité,“ vyjadril sa spisovateľ. Naznačil tiež, že v týchto chvíľach pracujú v centre na dôležitom prípade, ktorý sa týka Nitry. Zatiaľ o detailoch hovoriť nechce. Informácie majú byť zverejnené najskôr do konca novembra.

Sám sa stal počas svojej novinárskej praxe obeťou fyzického aj právneho útoku.

Prvý sa stal ešte v 90. rokoch. Druhý po rozsudku, ktorý tvrdil, že poškodil dobré meno istého podnikateľa, hoci písal iba fakty. Spomínanému podnikateľovi vtedy musel vyplatiť pol milióna korún. Prípad ďalej pokračoval na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý mu po 8 rokoch dal za pravdu. Rozsudok bol dôležitý nielen preto, že sa mu vrátili peniaze, ale tiež preto, že išlo o jeden z precedentných rozsudkov právnickej praxe.

„Dnes nikto nepoláme novinárovi rebrá. Načo? Pošlú právnika v na mieru šitom obleku s hodvábnou kravatou a ten ho v pohode zlikviduje. Vyskúšal som oboje, nedá sa porovnať – právnici bolia viac,“ porovnáva svoje skúsenosti. Aj preto zároveň dodáva, že v súčasnosti by neočakával vraždu novinára. Vyslovil presvedčenie, že Jána Kuciaka nechali zavraždiť preto, lebo bol príliš dobrý, každé jeho slovo a fakty boli obhájiteľné, nebol podplatiteľný a preto ho zavraždili.