Psychické poruchy – Disociatívna porucha identity

Choroba, ktorá je stále opradená množstvom tajomstiev.

V minulom článku sme si povedali niečo viac o schizofrénii. Dnes si priblížime Disociatívnu poruchu identity (DID), ktorá sa často a hlavne nesprávne spája so spomínanou schizofréniou. V prvom rade treba podotknúť, že schizofrénia a rozdvojená osobnosť (Disociatívna porucha osobnosti) sú dve odlišné diagnózy. Nie je pravidlom, že človek trpiaci schizofréniou, trpí aj chorobou rozdvojenej osobnosti a naopak.

Charakteristiku DID choroby popísal český psychológ Marek Herman nasledovne: „Základním rysem je přítomnost dvou nebo více odlišných identit či osobností v jednom jedinci, které střídavě řídí jeho chování. „Každá osobnost má obvykle svoje jméno, svůj věk, vlastní vzpomínky a vzorce jednání.“

Zdroj: Pixabay

To však nie je všetko. U každej alter osobnosti (osobnosť, ktorá sa odštiepila od pôvodnej identity) sa môžu vyskytovať špecifické fyziologické prejavy, napríklad iný tep, hĺbka hlasu, rečové tempo, gestika, štýl chôdze atď. Každá alter osobnosť môže mať tiež iné životné názory, postoje, špecifické emočné prejavy, štýl obliekania a mnoho ďalšieho.

Identity nemajú prístup k spomienkam a schopnostiam iných alter osobností. Ak jedna osobnosť vie hrať na klavíri, neznamená to, že hru na klavír ovládajú všetky alter osobnosti. Práve z tohto dôvodu sú typickým príznakom poruchy časté výpadky pamäte. Pôvodná osoba si nepamätá rôzne časové úseky, napriek tomu, že nepožila alkohol alebo iné návykové látky.

„U DID se mohou objevit rysy deprese, panické záchvaty, zneužívání návykových látek, somatoformní příznaky a poruchy příjmu potravy,“ uvádza vo svojej odbornej práci Eliška Dutková.

Zdroj: Pixabay

Alter osobnosti si väčšinou myslia, že práve ony sú tie originálne a jedinečné. Väčšinou o prítomnosti druhých netušia. Sú však aj také, ktoré o nich vedia, a dokonca ich môžu do istej miery ovplyvňovať. Porucha vzniká následkom citovej traumy spôsobenej v detstve.

„Disociace představuje určitou formu autohypnotického stavu, který umožní traumatickou zkušenost ze vzpomínek zcela nebo částečně vydělit,“ vysvetľuje český psychológ Peter Pöthe.

Mozog sa pred traumatickou spomienkou, zážitkom bráni u každého inak. U ľudí s DID je obrana práve vytvorenie, odštiepenie alter ega, ktoré oddelí bolestivý obsah mimo vedomie pôvodnej osobnosti.  Práve v rannom veku sa vytvára najčastejšia alter identita – identita detskej osobnosti, ktorá zostáva vo veku, kedy trauma nastala. Ďalšie často spomínané a zaznamenané osobnosti sú ochrancovia, radcovia, strážcovia spomienok a tajomstiev, vnútorní prenasledovatelia, pomstitelia, osobnosti so zvláštnou špecializáciou atď.

Zdroj: Pixabay

Alter ego preberá kontrolu nad telom zvyčajne vtedy, keď sa človek dostane do stresovej situácie alebo sa mu v prebiehajúcom okamihu pripomenie traumatická spomienka, ktorá pôsobí ako spúšťač.  

Liečba tejto poruchy je naozaj zdĺhavá a vzhľadom na to, že je pomerne neprebádaná rovnako, ako ľudská myseľ, neexistuje na ňu liek. No medicína ponúka možnosť terapie, hypnózy a iné riešenia. Nie každý „DID človek“ chce o svoje alteregá prísť, a preto si môže zvoliť aj vzájomnú symbiózu. Znova opakujeme, že u každého prebieha porucha individuálne a individuálne by sa mala aj liečiť.

Hlavné je vyhľadať pomoc.

Zdroj: Pixabay

Ponúkame aj výpoveď pacienta, ktorý trpí touto ojedinelou poruchou. Pochádza z práce Elišky Dutkovej, ktorá výpoveď aj preložila: „Zjistil jsem, že tento obraz jsem namaloval já. Ale já neumím malovat. A můj bratr říká, jak dobře hraji na piano. Přitom jsem naprosto nemuzikální. A někdy říkají, že hraji klasiku podle not. Jindy prý hraji jazz a improvizuji.“

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password