Dnešný deň patrí takzvanej jarnej rovnodennosti, ľudovo nazývanej „prvý jarný deň. O čo vlastne ide? Enviroportál rezortu životného prostredia uvádza, že rovnodennosť je „okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého ročného pohybu prechádza priesečníkom rovníka s ekliptikou“. Laicky povedané, vtedy je na celej planéte, okrem presných zemepisných pólov, deň rovnako dlhý ako noc. Slnko počas dňa jarnej rovnodennosti svieti priamo na rovník. Na pravé poludnie teda majú obyvatelia rovníka Slnko kolmo nad hlavou.

Rovník prechádza cez 14 štátov a tri oceány. K rovníkovým krajinám patria napríklad africké Kongo, Somálsko, Keňa alebo juhoamerický Ekvádor, Kolumbia a Brazília. Mimochodom, vedeli ste, že slovo ecuador v španielčine znamená rovník.

Rovnodennosť nebýva každý rok v rovnakom čase.

Dôvodom je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka. Rovnodennosť ovplyvňuje aj vkladanie priestupného dňa – 29. februára.

Prvý jarný deň bol v prvých dvoch desaťočiach tohto storočia 21. marec. Bude ním ešte napríklad v rokoch 2100, 2200 a 2300. Od roku 2012 je to 20. marec a od roku 2048 sa bude objavovať už aj 19. marec.

S prvým jarným dňom sa u nás spájajú najmä zvyky a tradície.

Zábery z tradičného vynášania Moreny z roku 2015 v Nitre

K tým najznámejším starým slovanským zvykom patrí vynášanie Moreny. Morenu – slovenskú bohyňu smrti a zimy, predstavovala slamená figurína v ženských šatách, ktorú ľudia nosili po dedine a potom ju spálili alebo hodili do potoka. Predkresťanská tradícia mala vyháňať choroby a smrť, ujala sa však aj v slovenskom folklóre. „Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných zase ide o personifikovanú smrť, ktorej odstránenie malo zaistiť všeobecnú prosperitu celému lokálnemu spoločenstvu,“ uvádza enviroportal. Morena sa vynášala väčšinou dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. Smrtnú nedeľu.

Sledujte aj spravodajstvo TV Nitrička, kde sa dozviete viac.