Podľa dostupných informácií vznikol deň vtipkárov v starej Indii. Tam každoročne oslavovali slávnosti Hólí/Holi – sviatky jari, farieb a lásky. Trvali od 30. marca a vrcholili na prvého apríla. Dátum týchto sviatkov je však pohyblivý, spája sa hlavne s jarnou rovnodennosťou, preto sa jeho dátum stále mení. Práve počas dní osláv Hólí sa konali aj veľkolepé karnevaly. Ľudia nosili masky a dostávali nezmyselné úlohy. Ten, kto nepochopil, že ide o žart a dotyčný si z neho len vystrelil, poprípade nevedel vtipne zareagovať, sa stal bláznom osláv.

Slávnosť pochábeľov/bláznov alebo aj sviatok roztopaše a smiechu – Festum stultorum sa konal aj v starovekom Ríme. Mal sa oslavovať od 25. marca a vrcholiť rovnako, ako v prípade Holí/Hólí – 1. apríla. V súčasnosti sa v Taliansku nazýva aj Rímske dni smiechu. Ešte donedávna sa v týchto časoch ľudia zbavovali starých vecí, obliekali si naozaj bizarné róby/oblečenie a vymýšľali žarty na svojich blízkych.

S príchodom kresťanstva sa rozmohli aj rôzne príbehy, ktoré spomínajú hlavne 1. apríl. Ľudové povesti z kresťanskej éry napríklad uvádzajú, že práve v tento deň zhodil Boh svojho anjela Lucifera, ktorý sa stal pánom pekiel. V iných častiach Európy sa zas hovorí, že sa v tento deň narodil, či zomrel Judáš – Ježišov priateľ, ktorý ho predal za 30 strieborných mincí Rimanom. V stredoveku sa okolo tohto dňa oslavoval príchod jari a koniec nadvlády zimy. Žartovanie nabralo druhý dych približne v 16. storočí. Veľa krajín spájalo 1. apríl s príchodom nového roka, no po prechode na juliánsky kalendár sa uzákonil na 1. januára. Toto opatrenie podľa dostupných informácií zaviedol pápež Gregor XIII. Na Nový rok si podľa tradícií ľudia posielali rôzne dary, po zmene termínu sa zvyky neskončili – darčeky sa zmenili na symbolické a neskôr na žartovné – mali skôr rozveseliť alebo rozosmiať.

Francúzi pomenovali Deň bláznov Poisson d’Avril. Pomenovanie sa ujalo pre postavenie Slnka, to sa nachádza na začiatku 4. mesiaca v znamení Rýb. Sviatky si užívali najme francúzske deti, ktoré sa snažili pripnúť na kabáty svojim kamarátom rybu vystrihnutú z papiera. Ak sa žart podaril a dotyčný si nič neuvedomil, pokrikovali na neho – aprílová ryba!

Vtipkovanie sa šírilo celou Európou a každá krajina si ho prispôsobila podľa seba. Svoj úspech slávil aj v Amerike, do ktorej ho priniesli anglickí a francúzski kolonisti. Na našom území sa udomácnil približne v 20. storočí. Zvyk vystreliť si z niekoho alebo niekoho nachytať, využívajú v hojnom počte aj médiá, ktoré práve v tento deň vypustia do sveta zaručenú a overenú správu, ktorá je nakoniec odhalená ako jasný nezmysel.

Aké žartíky obľubujete vy?