Vzniknutú Iniciatívu za vymazaných rodičov nám predstavila štyridsaťjeden ročná procesná manažérka pre verejné obstarávanie Beáta Janočková. O čo v nej ide? Kde začínajú a kde končia práva človeka na rodičovstvo?
O čo vo vašej Iniciatíve za vymazaných rodičov ide?
Táto Iniciatíva združuje rodičov, ktorí sa aj napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu nemôžu dostať k svojim deťom. Hlavným cieľom je šíriť a medializovať tieto prípady, aby sa čo najviac dostali do povedomia ľudí.
Spoločnosť, v ktorej žijeme, doteraz nebola konfrontovaná so skutočnosťou takýchto rozmerov. Reč je o prípadoch, kedy dochádza k úplnému vymazaniu rodičov a ich celých rodín.
Fungovanie poručníckej agendy sa nedá zmeniť z večera do rána, presne tak, ako sa nedá odstrániť zlyhanie jednotlivcov, ktorí napáchali nenapraviteľné ujmy na detských životoch. Cieľom Iniciatívy je presadenie legislatívnych zmien, zefektívnenie súdnych procesov v poručníckej agende a zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti za každý zničený detský život.
Ako vznikla myšlienka zriadenia Iniciatívy? Vychádzali ste z vašej osobnej skúsenosti?
Áno, Iniciatíva vznikla na základe životného príbehu, kedy v mojom súdnom procese nastali neskutočné prieťahy v konaní. Sudkyni sa darí proces úspešne naťahovať, čo spôsobilo, že som už 15 mesiacov bez možnosti akéhokoľvek kontaktu s maloletým synom. Dá sa povedať, že sa dosiahlo úplné odcudzenie mňa ako matky a môjho syna. Od začiatku bol môj proces o UPP (poz. red. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom) koordinovaný s vylúčením verejnosti.
Aktéri z môjho súdneho procesu – predseda Okresného súdu sa pre komunikáciu s Kočnerom vzdal funkcie predsedu súdu a funkcie sudcu, druhá v poradí, ktorá potvrdila komunikáciu s Mariánom Kočnerom, bola komisárka pre deti – a na povrch postupne vychádzajú ďalšie a ďalšie skutočnosti v ich neprospech. Minister spravodlivosti po prvotnom prísľube stretnutia strčil hlavu do piesku, keďže môj ex-partner je nominovaný práve stranou MOST-HÍD do funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku.
O čo krajšie je stať sa rodičom, o to ťažšie je byť vymazaným rodičom.
Čo si myslíte, kde zlyháva systém?
Odpoveď na túto otázku by som zhrnula do štyroch bodov a charakterizovala ju slovami : korupcia, legislatíva, konflikt záujmov, konexie.
Je nejaká nádej pre vymazaných rodičov? Pohli sa veci po medializácii problematiky?
Ešte v septembri nám bolo prisľúbené stretnutie s ministrom spravodlivosti, ktorý predkladá zákony a pod ktorého patrí poručnícka agenda. K stretnutiu ale do dnešného dňa neprišlo a naše deti sa žiadnej pomoci nedočkali. Ale ako povedal Dante Alighieri: „Nádej, hoc malá, zelená sa…“ Veci sa po medializácii pohli dopredu, momentálne sme požiadali o súčinnosť vládu SR, a to priamo premiéra Petra Pellegriniho. Pevne dúfam, ako sa hovorí, že slovo robí chlapa, že minister Gál svoj sľub splní.
Ako sa dá týmto rodičom pomôcť?
V prvom rade samotné vypočutie si vymazaného rodiča, vzájomná podpora a rady – v zmysle ako sa domáhať svojich práv v takto nefunkčnom poručníckom systéme – sú balzamom na dušu. Druhá možnosť je komplikovanejšia a predstavuje beh na dlhé trate – musí prísť k reforme, čiže veľkej zmene v rodinno-právnej agende a k trestnoprávnym postihom ľudí, ktorí dopustili stav, v akom sa poručnícka agenda momentálne nachádza.
Ako asi rozmýšľa človek, ktorý z rodiča svojich detí a zo svojho bývalého partnera/ky spraví vymazaného rodiča? Čo ich k tomu vedie?
Rešpektujem rolu otca, bohužiaľ, môj ex-partner už 3 roky nerešpektuje moju rolu matky. Po rozchode prevládajú emócie a túžba pomstiť sa bývalému partnerovi, najmä z dôvodu, že vzťah nevyšiel. Pritom sa zabúda, že dieťa za nič nemôže a napriek tomu, že dvaja ľudia skončia ako partneri, musia pokračovať ako rodičia.
