• Jozef Filo (22) študuje jednoodborovú históriu na nitrianskej UKF. V júni 2019 obhájil bakalársku prácu: „Rád svätého Jána Jeruzalemského (johaniti) v Uhorsku do prvej polovice 13. storočia so zreteľom na vojenskú aktivitu.“ Momentálne je v 1. ročníku na magisterskom stupni štúdia súčasťou „Erazmus Mobility“ na Univerzite J. E. Purkyně v Ústí nad Labem.

Aké boli tvoje prvé historické začiatky? Už ako malého ťa história zaujímala?

Asi ako každé dieťa som chcel byť najskôr astronautom, smetiarom alebo vojakom. Mamka mi v tej dobe čítavala o mýtoch a legendách z celého sveta. O rytieroch, drakoch, antických hrdinoch, ktorí ma nesmierne zaujali a ovplyvnili môj nasledujúci život. Keď som mal 10 rokov, prial som si tvoriť divadelné hry s historickou tematikou. Neskôr na Párovskom gymnáziu v Nitre som sa zameriaval na informatiku, avšak túžil som naďalej pracovať s históriou, skrz počítačové hry. Nakoniec som si v 3. ročníku spomínaného gymnázia uvedomil, že môj profesijný sen je byť historikom – vedcom.

Kam si dával prihlášku na VŠ?

Dal som si ich na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzitu Komenského v Bratislave, odbor jednoodborová história. Nakoniec som si vybral Nitru, kvôli intenzívnej láske k rodnému kraju.

Pamätáš, akú tému z histórie si si vytiahol na maturite?

Pamätám, stredoveké cirkevné dejiny. V tej dobe som sa tomu okrajovo venoval, teda mi téma nerobila problém.

Už si od júna aj bakalár na UKF, rátam, že tvojou témou bolo niečo zo stredoveku.

Áno, bakalársku prácu som písal na tému „Rád svätého Jána Jeruzalemského (johaniti) v Uhorsku do prvej polovice 13. storočia so zreteľom na vojenskú aktivitu.“ Väčšina práce bola venovaná spracovávaniu našich uhorských voľne dostupných prameňov. Síce boli vydané v rôznych edíciách, ale v originálnej latinčine. Tým pádom som približne rok a pol strávil prekladaním prameňov. V práci som spojil ako dejiny cirkevné, tak aj vojenské.

Ale viem, že najprv si sa venoval čisto vojenským dejinám.

To áno. Napríklad aj na ŠVUOČ (študentská vedecká a umelecká činnosť) 2018 som vystúpil s príspevkom o prakovníctve v neskorej antike, kde som konfrontoval dielo Publia Flavia Vegetia Renata – De re militari (vo voľnom preklade: „O veci vojenskej“) zo 4. storočia. V práci som používal najmä experimentálnu metódu. Získal som 2. miesto, čo ma samozrejme potešilo.

Momentálne si v rámci programu Erazmus+ na Univerzite J. E. Purkyně v Ústí nad Labem.

V minulosti som chcel ísť na študijný pobyt do Pécsu v Maďarsku, ale kvôli zraneniu zo šermu som to musel zrušiť. Teraz sa mi naskytla možnosť ísť na univerzitu v Českej republike, ktorá je kvalitná a taktiež tu študuje moje priateľka, takže som to uvítal. Niekoľkokrát som bol za ňou v Ústí už v minulosti, tak som vedel, do čoho idem. Škola má skvelé vybavenie a kvalitné učiteľské zázemie.

Ako bude prebiehať tvoj semester?

Už začínam pracovať na diplomovke a samozrejme musím chodiť na tunajšie prednášky a semináre. Oceňujem najmä široký výber predmetov. Napríklad som sa zapísal na predmet venovaný bavorskému vojvodovi, Tassilovi III. Žiaľ, neviem si predstaviť, že by na Slovensku bol jednej osobnosti a jej dobe venovaný celý semester.

Myslím si, že dobrý historik by mal byť v prvom rade zapálený, aby ho bavilo to, čo robí. Poznám historikov, ktorí to berú len ako zamestnanie, avšak práve história by mala byť aj záľuba.

Je práca historika v Česku viac cenená?

Podľa toho čo som zatiaľ mohol zistil, tak si myslím, že áno. Je to smutné, ale niekedy mi príde, že sú 50 rokov pred nami. Hlavne čo sa týka zázemia pre vedcov a študentov. Hoci katedra v Ústí nie je veľká, iba na stredovek tu máš 4-5 pedagógov a každý učí svoju tému v rámci obdobia, ktorému sa venuje aj po vedeckej stránke.

Je tam aj väčšia zanietenosť a pasia?

Nie, to by som zase netvrdil. Majú lepšie finančné možnosti a od toho sa mnohé odvíja.  

K histórii patrí ovládanie latinčiny, tebe ide ako?

Venoval som sa jej celé bakalárske štúdium. Na semináre som občas chodil aj nepovinne. Myslím si, že mi latinčina vcelku ide, ale dôležité je sa neustále zlepšovať, keďže som ešte len na začiatku cesty.

Aj v nej vieš súvisle čítať? Ja osobne mám v angličtine s tým problém, o latinčine nehovoriac.

Tak podľa mňa aj tí najlepší historici neprekladajú texty úplne súvisle. Mnohé slová majú niekoľko významov. Kvôli tomu nesprávny výklad nejakého písomného prameňa nie je kvôli neskúsenosti historika, ale kvôli tomu, že inak pochopil význam toho slova.

Čo je najdôležitejšou vlastnosťou historika?

Myslím si, že dobrý historik by mal byť v prvom rade zapálený, aby ho bavilo to, čo robí. Poznám historikov, ktorí to berú len ako zamestnanie, avšak práve história by mala byť aj záľuba.

V dnešnej dobe je možné sledovať čoraz väčší záujem o oživenú históriu. Pre mňa je to veľmi pekný spôsob ako spopularizovať históriu aj medzi široké okruhy ľudí.

Treba pri tejto práci aj trpezlivosť?

Práca historika je časovo aj obsahovo náročná. Je potrebné dlhodobo spracovávať relatívne veľké množstvo materiálov. Teda áno, trpezlivosť je dosť dôležitá. Aj keď si o sebe nemyslím, že som obdarený touto vlastnosťou.

Vedel by si si predstaviť, že by si pokračoval aj na PhD.?

V prvom rade sa teraz zameriavam na dokončenie magisterského štúdia. To ma zaujíma najviac. Bez úspešného dokončenia Mgr. nemá zmysel uvažovať ďalej.

Publikuješ už niečo?

Mám rozpracované nejaké veci. Teraz sa chystám na konferenciu Pars academia v Ústí nad Labem. Z nej vyjde vedecký zborník, kde by sa mala objaviť aj moja štúdia.

Bude to v češtine?

Malo by to byť v slovenčine a angličtine.

Skoro všetko, čo som zarobil na brigádach, som dal do vybavenia. To však nie je podstatné, dôležitý je ten skvelý pocit, keď chodíme na akcie.

Robíš aj historický šerm.

Venujeme sa šermu so stredovekými chladnými zbraňami. V Skupine oživenej histórie Milites Nobiles rekonštruujeme dvor nitrianskeho župana na konci 12. storočia, v druhom projekte zase dvor magistra Donča na začiatku 14. storočia. V tom prvom projekte stvárňujem panoša nitrianskeho župana Lamperta III.

Čo sa týka vojenských záležitostí tak využívam bežnú výzbroj a výstroj danej doby.  Kopiju, mandľový štít, krúžkovú kapucňu, helmu s nánosníkom, tzv. normanku a meč z nálezu zo Šintavy. Ale začínal som s ušitím si civilného odevu. Následne som kúpil helmu, batvat (čapica pod helmu), prešívanicu a samozrejme veci do tábora, ako misku hrnček či nôž.

Musíš na to minúť nemalé financie.

To áno. Skoro všetko, čo som zarobil na brigádach, som dal do vybavenia. To však nie je podstatné, dôležitý je ten skvelý pocit, keď chodíme na akcie. Naša skupina je k tomu ešte aj komunita a dobrí priatelia. Pre mňa je to proste súčasť života. Ja tým žijem.

A konkrétne si len v Spolku oživenej histórie Milites Nobiles?

Vlastne áno. V rámci tejto skupiny som členom aj Projektu Donč a teda mám možnosť podieľať sa aj na rekonštrukcii dvora magistra Donča.

Kto bol magister Donč?

Veľmi zjednodušene povedané, v sledovanom období to bol zvolenský, liptovský a turčiansky župan a jedna z najvýznamnejších osobností uhorských dejín prvej polovice 14. storočia. Spolupracoval určitý čas s Matúšom Čákom Trenčianskym, ale známy je najmä kvôli blízkemu vzťahu s kráľom Karolom Róbertom z Anjou.

Tvoja úloha na jeho dvore?

Stvárňujem postavu zemana z Urmína. Zároveň je môj charakter aj familiárom magistra Donča, teda v skratke, členom jeho politickej rodiny.

Mal by sa historik vyjadrovať k politickým témam?

Mal by byť apolitický a zároveň nie. Nesmie sa nechať ovplyvniť súčasným politickým trendom. Zároveň je dôležité, aby historici poukazovali na to, aby sa politické dejiny niekedy neopakovali. Mali by povedať svoj názor. Ale vo vedeckých prácach musia byť prísne apolitický.

Je dobré, že už nežijeme v dobe, kde sa píše tendenčná história. Na druhej strane mám dojem, že historici sú tlačení do toho, aby publikovali kvantitatívne, čo môže mať samozrejme vplyv na kvalitu.

Na Slovensku  sú prírodné vedy vnímané perspektívnejšie a častokrát si študenti vyberajú prvotne tieto odbory. Prečo si myslíš, že humanitné odbory sú menej preferované?

Možno kvôli tlaku rodiny študovať to, čo má väčšie uplatnenie a finančné ohodnotenie. Dopyt po humanitných pracovníkoch je žiaľ slabší. Potom mnohí perspektívni študenti humanitných vied si radšej povedia, že sa budú „nútiť“ študovať prírodné vedy aj keď ich to nebaví, ale budú sa možno mať lepšie. A zase na humanitných odboroch sú  mnohokrát ľudia, ktorí študujú takpovediac „len pre titul.“

Vieš si predstaviť pracovať v inom odbore ako v histórii, keby je to lepšie finančne ohodnotené?

To je veľmi ťažká otázka. Ale nakoľko mám na prvom mieste rodinu, bojím sa, že sa budem musieť prispôsobiť. Je možné, že budem načas robiť nejaké manuálne práce v zahraničí, čisto len kvôli zárobku. Ale dúfam, že k tomu nepríde tak skoro. (smiech)