Na Islande sa všetci aktéri vo vzdelávaní snažia spolupracovať a hľadať riešenia. Podobné snahy badať aj na Slovensku. Minulý týždeň sa v Nitre konalo zasadnutie Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní na Slovensku. Zúčastnili sa ho kľúčové osobnosti a organizácie z Nitrianskeho kraja. Snaha hľadať riešenia problémov v oblasti vzdelávania je teda nepopierateľná. Dôležité je vytvoriť vhodné podmienky pre efektívnu spoluprácu všetkých aktérov vo vzdelávaní. Od jaslí až po vedu.

Projekt Deti nepočkajú teraz prináša informácie o deťoch, školách a systéme vzdelávania na Islande.

Chce tak priblížiť svoju víziu aj slovenskej verejnosti. Na Islande už  15 rokov ako lektorka jazykov pôsobí Češka Renáta Emilson Pešková. Práve ona je v rámci projektu Deti nepočkajú dôležitým aktérom. „Vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti s rôznymi stupňami vzdelávania na Islande postupne v rámci projektu Deti nepočkajú sprostredkuje slovenským aktérom i širokej verejnosti niektoré aspekty vzdelávacieho systému na Islande a kontakt s ďalšími inšpiratívnymi islandskými aktérmi,“ informuje Daniela Čorbová, koordinátorka projektu.

Renáta Emilson Pešková má so systémom vzdelávania v zahraničí bohaté skúsenosti. Sedem rokov viedla Móðurmál- Asociáciu zameranú na bilingválne rodiny v Reykjaviku. Aktuálne pôsobí na University of Iceland a jej výskum sa zameriava na viacjazyčných študentov a bohatstvo výučby jazykov v prostredí formálneho a neformálneho vzdelávania. „To pozitívne na Islande je, že sa tu veci naozaj dejú na všetkých úrovniach. Od národnej stratégie, cez mestské zastupiteľstvá, až po jednotlivé školy. Všetci sa snažia spolupracovať a hľadať riešenia. V školách funguje demokracia, existuje tu systém ako do rozhodovania zapojiť aj deti,“ opisuje svoju skúsenosť Pešková.

O tom, s čím sa učiteľ na Islande bežne stretáva počas príchodu do triedy a ako sa s tým vysporiadava hovorí Renáta Emilson Pešková aj v krátkom spote, ktorý si môžete pozrieť tu.

Vzdelávanie o živote, zo života a pre život aj v Nitre

Vznikajúca Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní na Slovensku (SKAV) má podobné ambície. Počas prvého kola regionálnych zasadnutí sa do nej zapojili zástupcovia viacerých vzdelávacích inštitúcií, rodičov, neziskových organizácií ale aj osobností z oblasti vedy a umenia.

Anketa

Sú slovenskí učitelia spokojní s naším vzdelávacím systémom a čo by zmenili, ak by mali jeden deň moc? My sme sa ich na to spýtali.

Diana Szabóová, špeciálna pedagogička

• Vzdelávací systém na Slovensku nie je, bohužiaľ, ani zďaleka dokonalý. Myslím si, že má veľa medzier a nedostatkov. Beriem to hlavne z oblasti špeciálnych škôl, ale aj v bežných školách majú problémy – s učebnicami, s učiteľmi, s asistentmi učiteľa, s financiami, s celkovým materiálnym zabezpečením, s integráciu, inklúziou žiakov so zdravotným znevýhodnením, alebo detí s marginalizovaných skupín, atď. Materské škôlky nemajú pre deti miesto, základné školy sú zamerané len na dobrých žiakov, stredné školy znižujú kritériá, vysoké školy sa už dlhodobo neumiestňujú na dobrých priečkach. Študenti zo Slovenska radšej študujú v susedných Čechách kvôli kvalite.

• Keby som ho mohla zmeniť, snažila by som sa motivovať a oceniť učiteľov (samozrejme, že aj finančne), ďalej by som zabezpečila, aby mala každá škola minimálne jedného špeciálneho pedagóga, asistentov učiteľa, školského psychológa – proste všetko potrebné personálne zabezpečenie, materiálne zabezpečenie. Menej by som kontrolovala, ale viac učiteľom pri svojej práci dôverovala. A pri prijímacích pohovoroch na vysokú školu – akýkoľvek pedagogický odbor, by som zaviedla ústny pohovor, aby sa odseparovali ľudia, ktorí to skutočne chcú robiť a niečo zmeniť a ľudí, ktorí sa tam dostanú náhodou.

Silvia Seigne, riaditeľka súkromnej základnej školy

• Vzdelávanie detí sa v slovenských školách za posledné desaťročia veľmi nezmenilo. Technologických inovácií je veľa, nových učebných materiálov ešte viac, ale v centre učebného procesu ešte stále stojí učiteľ, ktorý nevykročil zo svojej komfortnej zóny. Naopak, v centre úspešných vzdelávacích systémov, tak ako napríklad v Estónsku, stojí žiak. Učiteľ u nás veľa učí, málo motivuje.  A ešte menej objavuje spolu s deťmi.  Ale situácia sa mení a je veľa aj akých učiteľov, ktorým záleží na tom, aby sa do školy vrátil dialóg.  Napríklad to, ako učiteľ narába s chybou v učebnom procese prezradí veľa. U nás v školách sa sústavne na chyby poukazuje, chyba je strašiak a známka odráža počet chýb. Takáto je všeobecná realita našich škôl.

• Našťastie, som učiteľka! Takže takáto možnosť sa mi naskytne každý deň, keď učím. Lebo koniec koncov, to čo sa ráta, je čas strávený s deťmi a nie novela zákona či inovovaný štátny vzdelávací program. Ja vidím v systéme vzdelávania predovšetkým deti, žiakov. Ich túžbu po vedomostiach, energiu, hravosť a kreativitu. Dobrý učiteľ sa stáva hacker školského systému, ak jeho triedu opustia deti, v ktorých sa tieto vlastnosti rozvinuli a neotupeli.

Klaudia Ďurišová, pedagogička v materskej škole

• Dôležitou úlohou materskej školy je najmä výchova a vzdelávanie detí už v ranom veku. Výchova a vzdelávanie detí v predškolskom veku výraznou mierou formuje a učí dieťa od malička. Náš školský systém je postavený na plánoch, kde už od maličkých detí žiadame, aby spĺňali určitú úroveň vedomostí a schopností. Individualita a individuálny prístup tu chýba. Najmä hra je najdôležitejšia činnosť detí, hrou sa dieťa učí prirodzeným spôsobom. Nechajme deti hrať a nie stále od nich vyžadovať.

• Zdôraznila by som individuálny prístup k deťom, znížiť počty deti na jednu pani učiteľku. Deti viesť hravou formou, bádaním k získavaniu poznatkov a riešila by som aj technickú vybavenosť škôlok.