Počuli ste už o tom, že rieka Nitra tečie v umelom koryte? Áno, je to tak. „Pravdou je, že tečie v upravenom koryte a v upravených umelých brehoch. Pôvodne jej vody pretekali popred dnešný Župný dom, ktorého stavba (či prestavba na secésnu palácovú stavbu) bola jednou z príčin vytvorenia či odklonenia nového koryta,“ prezradila niekdajšia dlhoročná sprievodkyňa Nitrianskeho informačného systému Mária Danková.
Pôvodné koryto rieky Nitry tvorili členité meandre obkolesené stromami a zeleňou. Cez rieku prechádzali ľudia po drevených lávkach a mostoch. Kvôli častým záplavám a stratám na úrode okolitých polí sa k jej regulácii pristúpilo v roku 1928. Takýto projekt nebol lacnou záležitosťou – stál 23 miliónov korún.
Sumu zaplatil z väčšej časti štát, no kus nákladov museli niesť aj majitelia priľahlých pozemkov.
„Zvyšky starého koryta môže nájsť záujemca v Nitrianskom starom parku. Pôvodný tok rieky majú pripomínať aj dve modré vlnky na jednom z chodníkov Župného námestia,“ dodáva pani Danková.
V rámci prác na rieke sa zasypalo 9 kilometrov starých bočných ramien Nitry, má spád 0,6% stupňa. Brehy sa spevňovali vápencom a kremencom z blízkych lomov a začali sa tu systematicky vysádzať aleje stromov. Na spevňovacie práce sa minulo 80 tisíc metrov kubických lomového kameňa. Popri tomto všetkom vybudovali robotníci aj mosty či kanalizačné výpusty. Všetko sa robilo ručne, bez ťažkých mechanizmov. Na stavbe pracovalo zvyčajne 200 až 400 robotníkov.
Vodné dielo Nitra a Žabári
Posledné úpravy sa na troch rozdelených úsekoch urobili v 40. a 50. rokoch. Vodné dielo Nitra s 30 metrov dlhým hradiacim valcom dokončili v roku 1950. Dnes ho poznáme aj pod názvom Hydrocentrála. Dôvodom na jeho výstavbu boli podľa pani Dankovej sezónne povodne: „Ako všade na slovenských tokoch, aj keď rieka Nitra nemá veľký objem prietokovej vody, v mesiacoch august až november bývalo vody najviac a rada šarapatila, vylievala sa do okolia.“
K týmto udalostiam sa viaže aj jedna povesť. „Chrenovčanov ostatní obyvatelia prezývali Žabármi. Keď sa po vyliatí voda stiahla do koryta, na poliach zostali mokriny a malé jazierka, kde sa darilo žabám a ich koncentrovanie bolo také agresívne, že otravovalo celé okolie, Chrenovú, ba aj časť mesta, preto im ľudia dali takú prezývku,“ objasňuje skúsená nitrianska sprievodkyňa.
Zásobáreň vody aj kúpalisko
Rieka Nitra mala v minulosti mnoho významov. Prostredníctvom studne, ktorej dno bolo na úrovni rieky (približne 60 metrov) sa stala zásobárňou vody aj na hrade. Dnes je však studňa nefunkčná a bez vody, trochu na dne sa objaví len keď veľa prší. Možno sa to dnes nezdá, ale naša rieka plnila aj rekreačnú funkciu. „V 19. storočí bolo na behoch rieky z mestskej strany postavené kúpalisko s dvoma drevenými bazénmi – na tú dobu mimoriadna udalosť, málo slovenských miest sa tým mohlo popýšiť,“ priblížila pani Mária.
