Nitrania v zahraničí: Dominika Stopová

Stovežatá Praha hostí nejedného Slováka, príkladom je aj nitrianska rodáčka Dominika.

V predchádzajúcom príspevku sme putovali do hlavného mesta módy, Paríža. Článok môžete nájsť tu. Dnes sa pozrieme do hlavného mesta piva, histórie a v neposlednom rade aj Česka – Prahy. Do nej vycestovala Nitranka Dominika Stopová. Na otázky, prečo sa rozhodla vycestovať, prečo je mestská hromadná doprava v Nitre super a mnoho iných zaujímavých tém nám zodpovie v pripravenom rozhovore.

Kde momentálne žiješ a pracuješ?

Momentálne žijem opäť v Prahe, niečo vyše roka. Konkrétne som v Ladovom kraji, kde vznikol kocúr Mikeš, v Hrušiciach. Pracujem ako kozmetička v Průhonicích.

Keď vravíš znova, znemená to, že si sa do Prahy v podstate vrátila?

Áno, prvýkrát som vycestovala pred 8 rokmi. Moja prvá zastávka bola práve Praha, kde boli dosť ťažké začiatky. Hlavne pre nedostatok financií a ubytovania, ale neľutujem, bolo to krásne obdobie. Zrazu som sa ocitla vo veľkomeste, kde bolo plno ľudí a prišlo mi nemožné stretnúť niekoho, koho poznám. Opak je však pravdou.

Kam si ešte vycestovala?

Pol roka som strávila v Anglickom Manchestri, čo bola skvelá škola odrazenia sa odo dna, a takisto škola angličtiny. Žila som v moslimskej štvrti. Dovtedy som voči tomuto etniku mala troška predsudky. No potom som začala pracovať s moslimkami a boli to úplne skvelé kolegyne.

Myslíš si, že život v Prahe je zložitejší ako život v Nitre?

Jeden kolega mi raz povedal: ,,Je to honička, být v Praze jednička,“ ale neplatí to len na Prahu. Myslím si, že na sebe musíme makať, nech už sme kdekoľvek na svete. Veľa ľudí zaujímajú hlavne financie, no tie nehrajú až tak veľkú rolu. Všetko sa totiž odráža od miesta, kde žijete. Tu sa napríklad zarába viac, no máte aj vyššie životné náklady.

Aký je tvoj vzťah k Nitre?

K Nitre mám celkom pekný vzťah. Narodila som sa tam, vyrástla, študovala, je tam moja rodina a ešte zopár blízkych ľudí. Taká klasika…

Čo ti na Nitre chýba najviac?

Najviac rodina, to je jasné a asi jediné. Aj keď z Nitry sa stalo krásne miesto na život. A okrem toho, tie spoje hromadnej dopravy mi teraz chýbajú. Keď som bola v centre za 15 minút a za dve minúty peši v práci, to bola paráda, tu to takto nejde.

Vraciaš sa do Nitry pravidelne?

Čím ďalej tá pravidelnosť klesá. Návštevy absolvujem už len zriedka, ale keď mám voľno, tak sa snažím prísť.

Aký je rozdiel medzi životom v Nitre a v zahraničí?

Rozdiel je uhol pohľadu. Záleží na tom, s čím sa porovnáva. Prvé, čo ma napadá, je, že v zahraničí sa musím oveľa viac snažiť, aby som bola aspoň trošku tam, kde chcem byť. Ďalšia výrazná odlišnosť je už v spomínaných vzdialenostiach. Keď sa mám s niekým stretnúť, dostať sa do práce alebo obchodu, musím dlho cestovať. Určite by som však odporučila vycestovať kamkoľvek každému, kto má nejakú možnosť a chuť. Zmení sa pohľad na veľa vecí, napríklad priateľov.

Čo bol dôvod tvojho odchodu do zahraničia?

Posledný dôvod môjho odchodu do Česka bol chlap. (smiech)

Prišla by si znova do Nitry bývať na stálo?

Momentálne nie, mám úžasného partnera, skvelú prácu, ktorá ma baví, môžem napredovať a našla som krásne teplo domova.

Je niečo, čo si si po odchode z domovského mesta uvedomila?

V neposlednom rade, mám s odstupom času z Nitry pocit, že tam ide o to, ukázať, čo máme na sebe a nie v sebe. Síce si uvedomujem, že takýto problém je všade, ale Nitra má, podľa mňa – čo sa tohto problému týka – silnejší koncentrát. Alebo sa to pohybovalo iba okolo mňa, ktovie?

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password