Nitrania v zahraničí: Zuzana Day Hruz

Z trojmesačnej dovolenky sa razom stal 10 ročný pobyt. Presne to sa stalo Zuzke, prečítajte si jej príbeh.

Zuzana sa narodila v Nitre, kde aj vyrastala. Prežila tu väčšinu svojich študentských rokov a úspešne ukončila SPU – záhradnú a krajinnú architektúru. V 2010 prišla do Írska na návštevu za sestrou, pôvodne chcela zostať len 3 mesiace, no 2 týždne pred odletom vybuchla sopka a letecká doprava zostala paralyzovaná. Zuzka sa rozhodla stráviť v Írsku ďalší rok a našla si prácu. Spočiatku sa živila brigádami a prácou vo fastfoodoch alebo v reštauráciách. Teraz vedie svoju vlastnú plaveckú školu a žije so svojim, teraz už manželom.

Kde momentálne žiješ?

Žijem v Írsku v mestečku, ktoré sa volá Athay. Je to domovské mesto môjho manžela, usadili sme sa tu, pretože chcel byť blízko pri rodine. Žijú tu aj jeho tri sestry, tak sme sa tu rozhodli kúpiť domček. Mestečko je vzdialené asi tak hodinu od Dublinu, čo na naše pomery nie je vôbec ďaleko. Athaya je omnoho menšie ako Nitra. Možno, že si niekto u nás doma na Slovensku, zvlášť v Nitre, povie, že pozná každého, no tu to platí dvojnásobne vzhľadom na množstvo obyvateľov.

Aký je tvoj vzťah k Nitre?

Nitra mi samozrejme chýba, je to moje rodné mesto, v ktorom som prežila 24 rokov. Vraciam sa tam veľmi rada. Dokonca aj môj manžel si Nitru veľmi zamiloval, celkovo sa mu zapáčilo Slovensko, čiže pre nás je moje rodné mesto a štát taká malá idylka. Chodíme naspäť tak 3 – 4 krát do roka. Keď raz pôjdeme do dôchodku, tak by sme sa do Nitry chceli vrátiť – mám tam rodičov a jednu zo sestier. Láka nás aj podnebie, vzhľadom na to, že v Írsku nie sú veľmi teplé letá, inak sa Írsko veľmi podobá na Slovensko.

V čom je život v Írsku odlišnejší?

Nemyslím si, že oproti životu na Slovensku je tu nejaký rozdiel. Podľa mňa sa tieto dve krajiny veľmi nelíšia, aj čo sa týka ľudí alebo veľkosti krajiny. Občas mám pocit, že ľudia v Írsku ma vždy zaškatuľkujú ako cudzinca, aj keď som vydatá za Íra. Som pre nich cudzine, ktorý prišiel z inej krajiny, na to si však človek musí zvyknúť, ale inak je život veľmi podobný. No úprimne povedané, hneď teraz by som sa do Nitry nevrátila, pretože sa mi nezdá, že slovenská životná úroveň je veľmi dobrá.

V čom je podľa teba život v Nitre lepší?

Nitra je lepšia možno v tom, že je väčšia. Tu je ťažké udržať si zdravý odstup. V Nitre som síce poznala veľa ľudí, ale aj tak som mala nejakú tú anonymitu. V našom mestečku sa každý zaujíma o fungovanie toho druhého, občas je ťažké udržať svoje súkromie.

Pred odchodom do zahraničia si ovládala jazyk danej krajiny?

Prišla som sem bez angličtiny. Nehovorím, že som neovládala základy, no predtým som nikdy nedala dokopy súvislú vetu a neviedla s nikým súvislú konverzáciu. Pred tým, než som prišla do Írska, strávila som 3 letá na Cypre, kde je angličtina úplne iná. Všetko ukazuješ rukami a používaš svoj materinský jazyk, miesto toho, aby si komunikovala. Spomínam si, že keď som končila nitrianske gymnázium, naša učiteľka mi povedala, že po anglicky v živote rozprávať nebudem, teraz sa z toho smejem. Keby ma teraz počula, asi neverí vlastným ušiam.

Kde vznikol nápad založiť si školu plávania?

Pred 6 rokmi som stretla môjho manžela. Spoznali sme sa cez moju najlepšiu kamarátku. Dali sme sa dokopy a pred 5 rokmi – od októbra 2016, som sa rozhodla založiť vlastnú školu plávania, pretože fastfoody a manažérska pozícia neboli pre mňa. Pochádzam zo športovej rodiny a kvázi od 10 rokov som športovala triatlon. Popri tom som učila plávať malé deti v škole, ktorú mal založenú môj tréner. Pohyb ma znova chytil za srdce a zahryzla som sa do podujatia Ironman Triathlon.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password