Prednedávnom sme predstavili strážcu Horného Mesta Corgoňa, prečítať si o ňom môžete tu. Tentokrát porozprávame príbeh o hradnej studni, ku ktorej sa podľa viacerých respondentov viaže príbeh o veliteľovi tureckých vojsk menom Omar a jeho zajatej manželke Fatime. Podľa legendy dal Omar vykopať studňu výmenou za manželkinu slobodu. Poveril tým až 300 tureckých vojakov, ktorí museli kopať do hradnej skaly celý rok. Táto povesť sa však viaže k studni lásky na Trenčianskom hrade a nie k hradu pod Zoborským kopcom.

To však neznamená, že Nitriansky hrad nemá vlastnú povesť o svojej studni. Náš príbeh rozpráva jazykom starých trogárov o Vodníkovi a slúžke Žofke. Tá vedela krásne spievať a ešte krajšie vyzerala. Alebo spievala ešte krajšie ako vyzerala? Ťažko povedať, ktorá krása u nej prevládala, jedným si však jej nápadníci boli istí, chceli ju za svoju ženu.

“Pytačov mala na každý prst aj dvoch, ale ona všetkých odmietala. Krstná mať jej často hovorievala: Žofka, Žofka, ty raz preberieš. Toľko švárnych mládencov sa okolo teba točí a ty si nepomyslíš ani na jedného z nich,“ uvádza Renáta Matušková v Povestiach a iných zvestiach o hradoch a zámkoch.

Dievčina čakala na toho pravého a na rady svojej krstnej matky nedbala, radšej sedávala pri hradnej studni a spievala pesničky, ktoré ju naučila jej nebohá mama. Jedného dňa k Žofke prišiel vysoký, krásny šľachtic v zelených nohaviciach, vysokých čižmách, zelenom kabáte aj klobúku. Na prvý pohľad sa jej jeho výzor zapáčil, presne takého muža si pre seba predstavovala. Neznámy jej nepovedal svoje meno, len, že ju prišiel hľadať hneď po tom, ako počul o jej kráse a nádhernom hlase. Prisľúbili si  ďalšie stretnutie pri hradnej studni a šľachtic zmizol tak rýchlo ako sa aj zjavil.

„Celé divadlo spoza rohu sledoval Martin, ktorému sa Žofka veľmi páčila. Žofka, kto to bol? – spýtal sa Martin. Nikto, kto by ťa mohol zaujímať, – odvrkla,“ uvádza Renáta Matušková.

Hoci sa mladík snažil svoju milovanú varovať, aby sa nezaplietala s panstvom, bolo to márne, tá sa už rozhodla vziať si tajomného nápadníka za muža. Pán prichádzal na návštevy častejšie a častejšie a Žofka sa po každej návšteve k horšiemu menila, už nebola milé a dobré dievča, stratila svoju dobrosrdečnosť a začala byť zlá k svojim vlastným ľuďom. Martin často pozoroval odkiaľ zvláštne odetý pán prichádza, príliš neskoro si však všimol, že jeho domovom je hradná studňa. V nej žil Vodník, o ktorom Martinovi rozprával jeho starý otec. Vraj už mnoho rokov vábi dievčence a sľubuje im krásnu svadbu a bohatstvo, no namiesto pokladov ich len stiahne do studne a na dne utopí. Inému osudu neunikla ani Žofka.

Hovorí sa, že do dnešných dní počuť z hlbokej studne jej prekrásny spev.