Ako vznikol názov pre Krvavé Šenky a čo všetko sa v nich udialo nám vysvetľuje turistická sprievodkyňa: „Bola to osada, kde stála krčma alebo hostinec ako sa tomu kedysi hovorilo. Pôvodne to nemalo pomenovanie Krvavé Šenky ale bol to Husa majer – Husací majer. Takýchto krčiem bolo popri cestách viac. Táto slúžila na odpočinok medzi Hlohovcom a Levicami. Obyčajne sa stávalo, že tí, ktorí aj vyštartovali z Hlohovca alebo aj z ďalších častí nášho územia a prišli unavení na Krvavé Šenky do tohto hostinca, tak ich údajne už viac nevideli,“ ozrejmuje Mária Danková.
Povesť spomína aj na jedného mocnára, ktorý prechádzal práve týmto územím spoločne so svojím sprievodom. Ich púť mala skončiť na Nitrianskom hrade, tam však takmer nedorazili. „Jednému koňovi zo sprievodu údajne odpadla podkova, preto sa jeho jazdec aj s koňom vrátil do Rišňoviec, aby mu koňa podkuli. Ostatní členovia sprievodu boli uvedení do maštale na slamu, kde ich uložili aj so zvieratami. Pána si zobral krčmár. Zaviedol ho najprv do pohostinstva – šenku, kde ho obsluhovali a obskakovali – dali mu jesť, naliali mu vína. Víno mu priniesla stará zúbožená žena. Tá mu pošepkala, aby ho nepil. On ju poslúchol a nedal si,“ prezrádza sprievodkyňa.
„Neskôr pána zaviedli do izby, zatvorili za ním dvere a v tom zistil, že posteľ, na ktorú si mal ľahnúť, je krvavá. Pod závoru preto položil stoličku a sadol si na ňu. Nemusel čakať dlho, pretože hostinský so svojimi spolupracovníkmi si mysleli, že víno už zaúčinkovalo – bolo pochopiteľne otrávené. S veľkým hurhajom vyšli k jeho izbe a zistili, že sa do nej nemôžu dostať. Preto začali rúbať sekerami do dverí. Medzitým sa ale k ostatným členom doprovodu vrátil spoločník z Rišňoviec. Dorazil práve vtedy, keď započuli veľký hurhaj. Rozbehli sa k šenku a svojho pána zachránili,“ rozpráva Mária Danková. Nie všetci návštevníci pohostinstva však mali také isté šťastie.
Netrvalo dlho a majiteľa šenku odviedli do Nitry. Tam mnohí občania vypovedali, že v okolí jeho hostinca sa stráca veľké množstvo ľudí. Po prehľadaní jeho pivníc našli vo vápne skryté nahé ženské telá. „Viacej mŕtvol, tiel sa nenašlo. Ale v tomto šenku varili huspeninu,“ vysvetľuje sprievodkyňa. Pri jednej príležitosti v nej našli podľa slov sprievodkyne ľudský prst aj s prsteňom. Chýbajúce telá skončili na tanieri. Tu započal názov Krvavé Šenky.
„Ľudia hovoria, že tam straší, že sú tam duchovia,“ dodáva Mária Danková.
Ďalšia povesť spomína na taxikára, ktorý podľa slov sprievodkyne vyzdvihol práve na tomto mieste ženu v bielom. Keďže naokolo nikto nebol a žena dávala najavo, že potrebuje odviesť, taxikár sa zľutoval a zastavil. Neznáma si sadla dozadu a zapásala sa, potom poprosila muža, aby ju odniesol do miestneho pohostinstva. Keď dorazili na miesto určenia, neznáma zmizla, zostal po nej len zapnutý pás.
Viac príbehov sa dozviete v reportáži TV Nitrička tu.
