Nitrianske povesti: Nočný prízrak z Kalvárie

Starobylá Nitra odkrýva svoje ďalšie tajomstvo.

Písal sa rok 1721, bol pokojný letný večer, ktorý neveštil nič nezvyčajné. V celom okolí Nitry sa nepohol ani lístok, bezvetrie sprevádzalo dvoch mužov v jednoduchom oblečení, ktorí sa pomalým krokom uberali na vrch Kalvárie. Jeden z nich bol nitriansky kanonik, ktorý vychovával budúcich kňazov, druhý muž bol jeho verný sluha. Obaja sa každú sobotu tesne pred polnocou zvykli modliť v kaplnke na vrchole Kalvárie. Pomalým krokom odriekajúc modlitbu sa blížili na vrch kopca netušiac, že ich z blízkych kríkov pozorujú dvaja zbojníci.

Pixabay

Jeden z nich bol neslávne známy lúpežník Juraj Odroň, zločinec najhrubšieho zrna. Prepadával osamelých pocestných, ktorí prechádzali Nitrou. Väčšinou iba ulúpil majetok, no neštítil sa ani vraždenia. Počas dlhých večerných chvíľ si všimol dvoch osamelých mužov, čo pravidelne putujú na vrch ku kaplnke a popritom sa modlia. Spočiatku si mníchov nevšímal, na ich oblečení bolo badať chudobu, nie bohatstvo. Nepredpokladal teda, že by mu ich prepadnutie prinieslo vytúžené cennosti. Po čase ho však začala zaujímať pravidelnosť v ich putovaní. Preto sa so svojím pobočníkom rozhodol, že mníchov prepadnú a zistia, či počas hlbokej noci neprenášajú do kaplnky odpustky alebo iné poklady, ktoré by chceli ukryť.

Pixabay

Keď boli pútnici na dosah, obaja lúpežníci vyskočili z krovia. „Odroň sa zameral na vyššieho muža v kňazskej sutane. Zvalil ho na zem a začal ho prehľadávať,“ uvádza kniha Historky spod Nitrianskeho hradu. Po tom, čo roztrhal kňazovi košeľu sa však veliteľ zbojníkov zhrozil. „Lúč mesačného svetla v tej chvíli dopadol na akúsi železnú reťaz, ktorá ovíňala telo tohto muža a bola hlboko zarytá do jeho kože,“ prezrádza kniha Historky spod Nitrianskeho hradu.

Zbojník zakričal na svojho spoločníka a uháňal preč, zľakol sa tak neprirodzeného pohľadu.

Pixabay

Nazdával sa, že kňaz nebol skutočný človek, ale prízrak, ktorý obchádzal okolie Kalvárie. O niekoľko dní už celé nitrianske podsvetie vedelo, že na vrchol kopca neradno chodiť. Strašil tam totiž nočný pútnik zrastený v železných okovách! Čo sa však nevedelo, bolo to, že spomínaný kňaz menom Ladislav nosil na svojom tele železné okovy na znamenie svojej osobnej úcty a spriaznenosti so svätým Svoradom – patrónom Nitry, ktorý prijal rovnaké znamenie asketického spôsobu života.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password