Nitrianske legendy úzko súvisia so životopismi svätých. Jeden z nich, sv. Svorad, sa zapísal do našich dejín nielen pre svoju zbožnosť a láskavosť, ale aj pre svoje radikálne modlitebné praktiky. Prvýkrát sa podľa portálu stare.biskupstvo-nitra.sk jeho meno spomína v latinskom texte, ktorý sa zaoberá Maurovov legendou z roku 1064-1070. Svätý Svorad pravdepodobne prišiel na naše územie z neďalekého Poľska. Jeho cesty smerovali ku kláštoru sv. Hypolita pod Zoborom. Na Slovensko mal mních prísť približne v roku 1020. V benediktínskom kláštore prijal svoje rehoľné meno Andrej. Podľa legendy sa usídlil v jaskyni, ktorá existuje dodnes a je verejnosti voľne prístupná.

„Sv. Svorad sa chodil do tejto jaskyne modliť, a to asi takým spôsobom, že si uplietol tŕňovú korunu ako Ježiš Kristus, na ňu si na špagáty naviazal kamene. Robil to preto, lebo keď sa mu začalo pri modlení driemať a jeho hlava začala opadávať, ten kameň mu buchol do hlavy, on sa prebral a modlil sa ďalej,“ vysvetľuje Mária Danková, sprievodkyňa NISYS.

Svorad-Andrej sa pokladal za pustovníka, čo znamená, že okrem modlenia trávil väčšinu svojho života osamote. Jeho pustovňa/jaskyňa však nebola ďaleko od kláštora, mních totiž dochádzal na spoločné bohoslužby. Okrem spomínanej koruny sa Svorad zapísal do pamäti veriacich aj pre železnú reťaz, ktorú mal opásanú okolo svojho pása. Nosil ju nepretržite, čo spôsobilo, že sa mu zaryla pod kožu.

„Polovicu tejto reťaze vypýtal Maurus od opáta Filipa a s úctou ju prechovával na Panónskej hore. Keď sa začalo verejné uctievanie svätca, daroval ju kniežaťu Gejzovi, ktorý o ňu veľmi prosil,“ píše spomínaný postál starého biskupstva.

Aby toho nebolo málo, staré pramene uvádzajú aj Svoradove prísne dodržiavanie pôstu. Od biskupa si na začiatku pôstu vyžiadal len 40 orechov. Po ich obdržaní so spokojnosťou odišiel do svojej jaskyne a čakal na deň svätého Vzkriesenia. Mních okrem iného vypomáhal miestnym obyvateľom – vzdelával ich v oblasti náboženstva a tiež kultivoval miestny les.

Svorad podľa spomínaného portálu zomrel približne v roku 1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma. V roku 1083 sa stáva jedným z prvých kanonizovaných svätcov – ďalším bol jeho učeň Benedikt. „Ich spoločný sviatok je 17. júla a sú hlavnými patrónmi nitrianskej diecézy a sv. Svorad od roku 1739 patrónom mesta Nitry. V ikonografii sú zobrazení ako pustovníci s pozadím Zobora. Atribútmi sú orechy, orol, reťaz, sekera, kamene zavesené v bútľavom strome,“ píše stare.biskupstvo-nitra.sk.

Viac sa dozviete v reportáži TV Nitrička, tu.