Nitrianske povesti: Tri otázky Mateja Korvína

Kráľ, ktorý obľuboval poľovačku zavítal aj do našich končín, kde našiel porozumenie u obyčajného oráča.

Písal sa približne rok 1472, bolo príjemné septembrové počasie plné slniečka a babieho leta. Kráľ Matej sa spoločne so svojím sprievodom utáboril pod Zoborom a vychutnával si to najlepšie víno z miestnych viníc. Zábavu mu však kazili jeho traja poddaní, ktorí sa dožadovali jeho neustálej pozornosti. Dôvodom boli majetky, ktoré od kráľa požadovali. Po tom, ako sa sprievod spoločne s kráľom na čele pobral smerom na Zvolen, kráľ sa zastavil v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde na poli uvidel obyčajného sedliaka.

Ten oral pomocou záprahu s volmi dlhé pole. Keď sa k nemu Korvín priblížil, sedliak chytil do rúk svoj otrhaný klobúk a pred panovníkom mierne sklonil hlavu. Kráľ mu na očiach videl, že je to rozumný muž, ktorý sa len narodil do nesprávnej postele. Jeho bystrosť sa rozhodol premerať pomocou troch otázok.

Prvá bola „Ej, ty oráč, ďaleko je ešte, ďaleko?“ uvádza kniha Historky spod Nitrianskeho hradu. Oráč mu odpovedal, že veru áno, ďaleko, ale už len po roh jeho vola. Kráľ sa usmial po položil svoju druhú otázku: „A potom koľko je ešte do tridsaťdva?“ píše sa v ďalej v knihe. Oráč sa nedal a hneď spustil, že už len dvanásť. Kráľ sa tentokrát zasmial a položil svoju poslednú, tretiu otázku: „Ale ak vieš orať, vedel by si aj podojiť troch starých capov?“ pokračuje príbeh. Nato mu starý muž odpovedá, že keď vedel podojiť jedného, podojí aj ostatných. Vladár mu za poslednú odpoveď poďakoval a hodil mu zlatú mincu.

Pixabay

Sprievod pokračoval ďalej, no po pár hodinách začali panovníka znova otravovať traja šľachtici. Kráľ im v hneve odsekol, že ak chcú svoje pozemky nech uhádnu, o čom sa so sedliakom spoločne bavili. Šľachtici neváhali a rozhodli sa odpovede aj otázky rozlúsknuť. Od sprievodu sa preto oddelili a vrátili sa na obrovské pole, kde našli starého oráča. Ten im povedal, že každá otázka ich bude stáť peniaze, čo nebolo mužom po vôli, no rozhodli sa, že zaplatia. Natešení sa vrátili s vysvetleniami naspäť ku kráľovi, ktorý ich umlčal vetou: „Nuž, ale ja vás nemôžem za to odmeniť žiadnym majetkom, lebo aj tak by vás oň niekto obral, ako vás obral aj ten starý oráč o vaše dukáty,“ uvádza kniha HSNH.

Od tých čias mal kráľ počas svojich poľovačiek vytúžený pokoj.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password