Nitrianske povesti: Zabudnutý komik

Rozdával radosť, pohoršoval verejnosť, uťahoval si z politikov a svoj život zasvätil vtipu.

Každé mesto malo a aj má svojho humoristu, ktorý namiesto státia na divadelných doskách zabával buržoáznu spoločnosť v samotných uliciach. Nitra si tiež našla svojho ikonického obyvateľa, ktorý dotváral mestský kolorit na prelome 19. a 20. storočia. Reč je o vtipkárovi Júliusovi Festorácim, narodenom v roku 1850. Hoci tento figliar zomrel ako 56-ročný (v roku 1906), za svoj pomerne krátky život splnil to, čo si aj predsavzal, zostal veselý. Ako píšu noviny Nitra, Július Festoráci raz svojim priateľom povedal:

Július Festoráci
Zdroj: KPSN

„Priemer aktívneho ľudského života je 50 rokov a to je strašne krátka doba, aby som bol smutný.“ uvádzajú noviny Nitra v článku Antona Števka.

Ak sa pýtate, čo také tento pán vyvádzal, uvedieme príklad, na ktorý si spomína sprievodkyňa Mária Danková : „Jeho najznámejší vtip, o ktorom mne rozprával môj otec a vedel to od svojho otca, bolo, že v auguste nechal Festoráci navoziť na Pešiu zónu soľ. Vrecia a vrecia soli. Potom nechal priviesť na Pešiu zónu sane, zapriahol kone a vozil sa na tej soli, ako na saniach v snehu. “


To však nie je všetko čo bývalý zamestnanec nitrianskej župy vykonal. Napríklad počas jedného noblesného maškarného bálu prišiel oblečený za kachle: „Z kartónu si urobil masku, ktorá ho zobrazovala ako kachle. Vzadu mal dvierka, kadiaľ sa malo nakladať. Na dvierkach bolo napísané „Naložiť“ alebo „Priložiť“. Dámy boli zvedavé, lebo tie dvierka sa tak trošku hojdali, chceli vedieť čo tam bude, tak ich nadvihli, a tam bol pána Festoráciho holý zadok,“ dodáva Mária Danková.

Maškarný ples

Na Júliusa Festoráciho spomína aj obyvateľ mesta Jozef: „Počul so o ňom, ešte ako dieťa. Tak ako mali Bratislavčania Schöne Náciho, recesistu čo chodil po Prešporku vo fraku s cylindrom a zabával ľudí, tak sme my Nitrania mali Festoráciho – bol to mestský zabávač, ktorý robil špásy a žartíky. Nosieval taký veľký klobúk, dlhé fúzy, fajku a vychádzkovú paličku. Festoráciho som nikdy nevidel, zomrel pred mojím narodením, ale Schöne Náciho som stretol v 50. rokoch, kúsok od Zichyho paláca.“

Bratislavskému huncútovi venovalo mesto povestnú sochu, zato nášho vtipkára Júliusa Festoráciho si pamätáme len vďaka dobovým novinám a spomienkam miestnych obyvateľov. Jeho hrob by sme na mestskom cintoríne v Nitre hľadali márne, nedochoval sa. Júliusov koniec nebol síce veselý, keďže zomrel už v 56 rokoch bez majetku, o to viac však treba oceniť to, že aj obyčajný človek môže svoj osud brať s nadhľadom a poriadne sa zasmiať, na hlúposti druhých alebo svojej vlastnej.


Viac sa o zabudnutom komikovi spod Zobora dozviete v reportáži TV Nitrička tu.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password