Ako vznikol prvý zoborský rizling uvádza kniha Historky spod Nitrianskeho hradu. V nej sa dozvedáme, že keby nebolo benediktínov – mníšsky rád, zrejme by sme nemali ani náš rizling. Mnísi, ktorí sa usadili na vrchole kopca Zobor, okrem hlásania slova Božieho rozvíjali aj miestne poľnohospodárstvo. Kultivovali pôdu, pestovali ovocie, venovali sa včelárstvu, obrábali polia a, čo je najdôležitejšie, o svoje znalosti sa delili s okolitým ľudom.
No jedno sa predsa len nedarilo, zabezpečiť dostatok vína. Preto sa kláštor rozhodol založiť si vlastnú vinicu. Na jej vytvorenie požiadali svojich bratov zo vzdialenej Pannonhalme o poskytnutie sadeníc ich najlepšieho viniča. Kláštor bol však vzdialený od toho nášho až cez 100 km, čo bola pre vtedajšiu dobu obrovská vzdialenosť. Napriek tomu sa výprava za vínom uskutočnila pod záštitou nitrianskeho opáta Filipa. Pannonhalmský opát Atanas však vedel, že pokiaľ si jeho bratia vypestujú víno sami, o to ich už nebude záujem, a tak vymyslel malú lesť. „Svojim bratom na Zobore, samozrejme, pomôžeme a o svoje najlepšie sorty sa radi podelíme,“ píše sa v knihe Historky spod Nitrianskeho hradu.
Namiesto najlepšej sorty sme však dostali prúty zo zanedbanej vinice s najkyslejším hroznom.
Cesta naspäť priniesla mnoho útrap, no za pomoci mladého Žolta – dezertéra z Uhorskej armády, sa nakoniec výprava šťastne vrátila do kláštora pod Zoborom. Žolt sa stal jedným z mníchov a prevzal úlohu hlavného vincúra kláštorných viníc. Nech sa však snažil akokoľvek, hrozno sa na to pannonhalmské ani zďaleka nepodobalo, bolo primalé a prikyslé. „Sklamaný opát nechal po vykysnutí muštu sud s vínom odložiť do zadného kúta pivnice. Nech mi radšej zmizne z očí! Nahnevane utrúsil pomedzi zuby,“ uvádza kniha Historky spod Nitrianskeho hradu.
Po nejakom čase prišiel na návštevu Zohorského kláštora samotný opát Atanas. Opát Filip sa mu chcel za jeho dar „odvďačiť“, preto dal naliať zo suda, kde bolo víno z ich nových viníc. Na prekvapenie všetkých, pri stole malo skvelú sviežu chuť. Bratia sa z ich vína tešili a neskôr ho vyšľachtili na dnešnú odrodu známeho zoborského rizlingu. No a opát Atanas?
Zrejme dodnes blúdi po našich viniciach a ľutuje, že také skvelé víno nevypestoval práve on.
