Nitrianski hudobníci: Michaela Kutnárová

Ďalšia bubeníčka odpovedá na naše otázky.

Michaela Kutnárová – dvadsaťštyriročná bubeníčka kapely Sematam pochádza z Nitry. Na bubnoch sa učila hrať na ZUŠ a súkromne. Svoje hudobné umenie sa snaží neustále rozvíjať, napríklad aj členstvom v populárnej bubeníckej šou Campana Batucada. Miška momentálne okrem koncertovania zarezáva v učebniach Univerzity Konštantína Filozofa, kde si dokončuje posledný ročník v odbore štatistika.

Kedy si začala hrať na hudobný nástroj?

My, ja a môj brat sme približne od 5 rokov začali chodiť na klavír. Mňa to však nechytilo. Jedného dňa priniesol otec domov elektrickú gitaru. Tá ma okamžite zaujala a chcela som na nej vedieť hrať. Otec mi však povedal „No vieš Miška, ale v kapele nemôžu byť len samé gitary, treba napríklad aj bubny,“ ja som súhlasila. O dva dni som ich mala doma.

Čo pre teba hudba znamená?

Hudba je prirodzená súčasť dňa, každí sa s ňou stretáva, je všade. Neviem si predstaviť, že by som bez nej fungovala, pretože je to pre mňa radosť.

Zaraďujete sa ako kapela do konkrétneho hudobného štýlu?

Je to taký funky – pop. Sme veľmi svojský, je nás sedem, máme aj dychy, čím sme viac ozvláštnení.   

Hovorí sa, že bubeník je srdcom kapely, súhlasíš?

Z časti asi aj áno, lebo na bubeníkovi toho veľa závisí, všetci sa počas hry od neho odrážajú. Bubeník totiž udáva rytmus, keď dá do skladby svoj pocit – svoj groove, potom sa aj ostatní ľudia chytia, takže do istej miery je toto tvrdenie pravdivé.

Aké zaujímavé krajiny si vďaka hudbe navštívila?

Prednedávnom sme vydali CD-čko, takže sme si následne zorganizovali turné po celom Slovensku, prešli sme viac-menej od západu na východ. S kapelou sme navštívili aj Česko a Poľsko. Pre mňa bol najzaujímavejší Katar, kde som bola vez vianočné a novoročné sviatky s Campanou Batucadou. Prekvapilo ma, že v Katare neoslavujú sviatky, nemali žiadne Vianoce, žiadny Silvester, u nich to tak nefunguje.

Keby máš tú možnosť, urobila by si vo svojich hudobných začiatkoch niečo inak?

To je ťažko povedať, pretože každý krok, ktorý sme ako kapela spravili, nás niekam doviedol. Keby niečo zmením, určite by bol môj život iný, ale neviem, či by to bolo horšie poprípade lepšie. Všetko čo sme spravili nás pomaličky niekam posunulo a napredujeme ďalej.

Je niečo čo by si chcela poradiť začínajúcim kapelám?

Majte pevné nervy a vydržte! My sme kapela, ktorá sa snaží preraziť s vlastnou hudbou, čo je v dnešnej dobe náročné, keďže sú momentálne na scéne dva druhy kapiel – tí, ktorí hrajú prevzatú hudbu na rôznych podujatiach a tí, ktorí majú vlastnú tvorbu. s ktorou chcú zaujať ľudí, a dostať sa na hudobný trh.

Aké sú okrem hudby tvoje koníčky?

Odmalička, aj s bratom tancujeme clogging – druh stepového tanca. S tancom som vyrastala, rovnako ako s hudbou, bez neho si tiež neviem predstaviť fungovať. Moji rodičia založili tanečný súbor, ten fungoval cca 16 rokov pod Univerzitou Konštantína Filozofa. Chodili sme tam medzi vysokoškolákov, čo bolo úsmevné, keď si predstavím aký mladí a malí sme boli oproti študentom vysokej.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Televízia Nitrička

Forgot Password