V minulom článku sme vyspovedali okúzľujúcu speváčku/huslistku Kristínu Uhlíkovú, článok nájdete tu. Dnes si predstavíme Juraja Janíka – nitrianskeho hudobníka, klaviristu, ktorý v súčasnosti pôsobí vo viacerých hudobných zoskupeniach, ako je funky kapela Sematam, eventová kapela Rock’n’rolla, Itcho Pčelár a Jamestown, duo Juraj Janík a Kristína Uhlíková, projekt JazzLab a sólo projekt Jeorjay. Dlhší čas bol tiež súčasťou vokálnej skupiny Close Harmony Friends.

Kedy a prečo si sa začal venovať hudbe?

Za to, že sa venujem hudbe, vďačím z veľkej časti svojim rodičom, ktorí má už ako 6 ročného prihlásili na klavír do ZUŠ v Nitre. Tam sa mi celkom darilo, viedla ma super učiteľka, ktorá ma každý rok brala na rôzne koncerty a súťaže po celom Slovensku aj mimo neho. No a neskôr som, samozrejme, začal hrávať okrem klasiky aj iné hudobné štýly. Zakladali sme prvé kapely a postupne sa hudba stala mojou prirodzenou súčasťou.

Čo pre teba hudba znamená?

Keď je človek muzikant, stane sa hudba v podstate jeho životným štýlom. Nemusím žiť podľa nejakých pravidiel, nie som viazaný na jedno miesto, nestojí nado mnou šéf, ktorý mi hovorí čo a kedy mám robiť. Spoznal som kopec skvelých ľudí, môžem ísť na pivo aj v utorok. Čiže to, čo mi hudba priniesla, je asi sloboda.

Prečo si si zvolil práve klavír?

Keď sa ma ako malého chlapca pýtali, na čo by som chcel hrať, bez váhania som si vybral klavír, ani vlastne neviem prečo. Dnes to vôbec neľutujem, lebo klavír má obrovské možnosti. Je to harmonický aj melodický nástroj, vieš odohrať sólo koncert a takisto hrať v hocijakom väčšom zoskupení.

Aký hudobný nástroj ešte ovládaš?

Odmalička bola u nás doma otcova gitara, takže nejaké to ohníkové hranie na štyroch akordoch zvládam, aj keď sa rozhodne necítim ako gitarista. Tiež si pamätám, že svoj prvý koncert s kapelou som odohral na basgitare. No a najnovšie som si dokonca kúpil priečnu flautu.

Čo podľa teba hudba človeku prináša?

Myslím, že hudba má viacero podôb a funkcií. Môžeš ju brať ako zábavu, tancovať na ňu, pustiť si ju len ako podmaz pri šoférovaní, môžeš ísť na koncert, ale môže ti aj pomôcť pri ťažkých životných situáciách. A to je na hudbe super, že je rozmanitá a je všade.

Aké zaujímavé krajiny si vďaka hudbe navštívil a čo bol pre teba takpovediac kultúrny šok?

Precestoval som naozaj dosť. Hral som v Česku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku a dokonca aj v krajinách ako Austrália či Mexiko. Pol roka som tiež hrával na Kanárskych ostrovoch. Kultúrny šok mám väčšinou až keď sa po dlhšom čase vrátim naspäť domov. (smiech)

Máš aj nejaké koníčky?

Mám rád šport. Jazdím na skejte, snowboarde a tiež sa snažím surfovať, keď som niekde pri oceáne. A keďže muzikanti sú večné deti, tak občas chodím púšťať lietadlo na diaľkové ovládanie, alebo doma drvím Xbox. (smiech)

Mal si zamestnanie mimo umeleckej sféry?

Predtým než sa hudba stala aj mojím povolaním, som chvíľu robil to, čo som vyštudoval, teda programoval automatické linky na výrobu áut, no veľmi rýchlo som pochopil, že to proste nie je pre mňa.

Aký štýl hudby preferuješ?

Momentálne sa asi najviac venujem jazzu, ale mám rád skoro všetko. Myslím si, že neexistuje zlý hudobný štýl, sú len lepšie a, bohužiaľ, aj horšie skladby.