V minulom článku sme predstavili nitriansku bubeníčku/fitnesku Júliu Károvú, príspevok nájdete tu. Dnes sme vyspovedali Karola Brnku – 39 ročného nitrianskeho hudobníka. Rodák z Nitry vyštudoval štátne konzervatórium v Bratislave a Janáčkovu akadémiu v Brne (JAMU), odbor bicie nástroje – klasická hudba. Už počas štúdia pôsobil v orchestri Slovenského Národného Divadla (SND) a neskôr v Brnenskom orchestri Mahénovho divadla. Okrem orchestrov hrával v rôznych barových kapelách v zahraničí. Neskôr prijal ponuku nastúpiť na výletnú loď, ktorá sa plavila nielen vodami Karibiku, ale aj zákutiami stredozemného mora. Zhruba 10 rokov bol súčasťou A cappelly – Close harmony friends, kde zastával post beatboxera a sprievodného barytónu. Po návrate do svojho rodného mesta vstúpil na 5-6 rokov do nitrianskej kapely U.K.N.D. V súčasnosti má projekty ako Piatango/Fatango od Karla Kompasa, kde sa hrávajú argentínske tangá. Okrem aktívnej kariéry vyučuje hru na bicie nástroje v Ars Studiu (Nitra).

Kedy a prečo si sa začal venovať hudbe?

Hudbe som sa začal venovať už od raného veku, keď ma otec v siedmich prihlásil na akordeón. Prvý ročník na ZUŠ som hrával na tomto nástroji. Zhruba od 14-15 rokov som viacej inklinoval k bicím. V tomto veku som začal chodiť na ZUŠ k Michalovi Gálovi – vynikajúci učiteľ, ktorý mi dal perfektné základy, z nich čerpám dodnes.

Mal si od začiatku myšlienku vyučovať hru na hudobný nástroj?

Učenie som učenie, zrejme, tak ako každý nepredpokladal, ale koniec koncov k tomu tak akosi prídeš, keďže to vyštuduješ. Si v tom, takže v podstate už nemáš na výber, ale časom si vyučovanie veľmi obľúbiš. Ja si myslím, že je to vysnívané zamestnanie. Aspoň pre mňa určite áno. Popritom môžem aj hrávať, takže stíham robiť kopec iných vecí, ale to učenie je tak isto zaujímavé.

Čo pre teba znamená hudba?

Pre mňa znamená hudba všetko, celý život.

Prečo si si zvolil práve bicie nástroje?

Vôbec neviem. (úsmev) Zo mňa to asi tak nejako plynie. Bicie ma lákali odmala. Aj strýko vie na ne trochu hrať a brat hral v rôznych kapelách, keď ma vzal na skúšku alebo koncert, mne padli oči na bicie. Tak prirodzene ma to k nim ťahalo.

Hráš aj na inom hudobnom nástroji?

Hrám na klavír, keď človek chodí na konzervatórium, je to povinný nástroj. V poslednej dobe ma začala baviť aj hra na gitaru a basgitaru.

Akú hudbu počúvaš ty?

Túto otázku som čakal, to je krásne. (smiech) V podstate počúvam viac-menej jazzovú hudbu, čo je veľmi široký záber. Nemám vyslovene vyhranený štýl hudby, počúvam takú hudbu, aká sa mi páči a takú aj rád hrám. 

Čo podľa teba hudba človeku dáva?

Hudba ti dáva osobné, vnútorné naplnenie a potešenie. Hudba je radosť a zábava. Môžeš vďaka nej spoznať kopu zaujímavých ľudí. Keď máš napríklad kapelu, máš aj druhú rodinu.

Máš aj nejaké koníčky?

Áno mám, rád hrávam tenis, hokej a obzvlášť obľubujem dlhé prechádzky po pláži. (smiech)

Mal si vo svojom živote civilné zamestnanie, ktoré by nesúviselo s hudbou?

Myslím, že nie. Ale mám jedného kolegu – muzikanta, ktorý bol colník. (smiech)