Nitrianski študenti počas leta odhaľujú tajomstvá slovenských lokalít

Nie všetci študenti majú v čase letných mesiacov voľno, niektorí absolvujú povinnú prax, vďaka tomu sa však na jeseň vrátia na univerzitu s novými skúenosťami. Patria medzi nich aj študenti z Nitry.

Letná škola archeológie 2019 na Pustom hrade vo Zvolene (zdroj foto: ukf.sk)

Vedúca katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa Noémi Beljak Pažinová vraví, že študenti majú prax vždy naplánovanú na leto. Tento rok mali študenti možnosť zapojiť sa do 3 výskumov katedry. Ide o výskum základných múrov Potterovho ohňového stroja, ktorý v 18. storočí zabezpečoval odčerpávanie vody zo šachty na ťažbu zlata v Novej Bani. Ďalší študenti sa podieľajú na výskume Oponického hradu a tretí výskum prebieha už tradične na Pustom hrade vo Zvolene, kde sa bude konať aj Letná škola archeológie, no pre koronavírus prvýkrát od jej vzniku (rok 2011) nebude na medzinárodnej úrovni. Zúčastnia sa jej len študenti a dobrovoľníci zo Slovenska.

Povinnú 2-týždňovú prax si študenti niekedy predĺžia aj na 4 týždne.

„Nepracujeme v rúškach, nie je to povinné, hoci ich máme na výskumoch takpovediac pri ruke. Sme v teréne, na čistom vzduchu, kde sa pracuje v menších skupinách, ktoré majú svoj pracovný priestor,“ vysvetľuje vedúca katedry.

Medzi pracovné nástroje patria lopaty, rýle, krompáče či fúriky. Okrem terénnych prác, samozrejme, vykonávajú aj konkrétnu odbornú činnosť: „začisťovanie nálezových situácií, vyberanie sídliskových, niekedy aj hrobových objektov, rozpoznávanie kultúrnych a geologických vrstiev v teréne, kreslenie terénnych situácií – objektov, vrstiev, profilov, múrov… A, samozrejme, pracujú aj s nálezmi, čistia ich, prírastkujú a balia,“ približuje Noémi Beljak Pažinová. V rámci Letnej školy archeológie sa študenti učia pracovať aj s biologickým materiálom, ako sú zuby, kosti, parožie alebo semená rastlín.

Odborná komisia na výskume strojovne Potterovho ohňového stroja v Novej Bani (zdroj foto: ukf.sk)

Cieľom praxe je, aby študenti spoznali aj prácu terénneho archeológa, vedeli rozpoznať objekt, zdokumentovať ho a časovo zaradiť.

Vedúca katedry dodáva, že ide o snahu, čo najrealistickejšie zachytiť život ľudí na skúmaných lokalitách v minulosti, keď sa nájdené predmety aktívne používali: „Dôležité je teda vidieť širší obraz spôsobu života v minulosti a na základe nami ,odkrytých‘ dôkazov ho objektívne posúdiť a interpretovať.“ Výsledkom výskumov sú početné publikácie, ktoré majú odozvu u laickej aj odbornej verejnosti.

Máte k článku pripomienky, námety alebo nápady, kontaktujte ma na mailovej adrese: monika.hozakova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password