Za krásami Bosny netreba naozaj ďaleko cestovať. Stačí vymeniť už mnohokrát obkukané Chorvátsko za skrytý poklad Balkánu, ktorým Bosna a Hercegovina skutočne je.

Výnimočnosť vojnou skúšanej krajiny spočíva v tom, že tu žijú tri etniká a každému z nich prislúcha vlastné náboženstvo.

V krajine sa dohovoríte po bosniansky, srbsky a chorvátsky. Rozdiel medzi jazykmi je však minimálny. Vďaka spoločným slovanským jazykovým črtám nie je problém dorozumieť sa aj po slovensky. Oficiálnou menou je konvertabilná marka, platiť eurami však nie je v Bosne žiadny problém. Domáci ich zoberú na pobreží, v turistických destináciách, aj vo vnútrozemí. S eurami narábajú ako s druhou menou a ich kombinácia nie je ničím nezvyčajným ani pri vydávaní z vyšších súm. Ceny v Bosne vás potešia, v porovnaní s Chorvátskom je číslo na cenovke až o polovicu nižšie. Každý dobrý obchodník rád zjednáva, pre takých je možnosť dostať sa k ešte lepšiemu číslu. Ja osobne s domácimi súcitím, preto ceny nikdy nezjednávam.

Zatiaľ čo pre nás je to zábava, oddych či nakupovanie, pre domácich to predstavuje živobytie. Veľakrát sa nám práve vďaka tomu podarilo kúpiť úplne nepotrebnú vec. Len tak, kvôli úsmevu na tvári obchodníka…

Návrat do minulosti

Vojna v Bosne a Hercegovine bola súčasťou vojny v Juhosláviii a ozbrojený konflikt v tejto krajine patril k jej najtragickejším stretom. Krvavú kapitolu rozpadu okrem iného sprevádzala aj neľútostná genocída a plánované masové popravy Bosniakov, ktoré sa konali v júli 1995 v Srebrenici. Pri nich bolo zavraždených vyše 8000 civilistov bosnianskej národnosti. Počas vojny medzi troma bojujúcimi stranami bolo prijatých množstvo rôznych dohôd o zastavení paľby či nastolení mieru, no poväčšine dohody slúžili len na to, aby sa porušovali. K nastoleniu prímeria prišlo až Daytonskou mierovou dohodou z roku 1995.

Bosna a Hercegovina žije už 24 rokov svoju povojnovú dobu. Aj napriek faktu, že vojnou boli postihnuté aj ostatné zúčastnené štáty, pre svoju multietnicitu Bosna utrpela najväčšie škody zo všetkých. Ako materiálne, tak aj škody na ľudských životoch a ujmy na psychike domáceho obyvateľstva trvalého rázu. Ak zablúdite viac do vnútrozemia, istotne sa vám podarí aj dnes nájsť miesta po vypálených guľkách na domoch a panelákoch, pri ktorých bolo terčom útokov častokrát nevinné civilné obyvateľstvo.

Bosnianske turistami vyhľadávané destinácie nesú spomienky na kruté obdobie prostredníctvom pamätných tabúľ, inak dnes nie je poznať, že by krásy hornatej krajiny niekedy sužovala vojna. Každá krajina, ktorá si prejde peklom, musí raz začať odznova. A Bosna – tá začína už druhýkrát.

Na to sme mysleli aj pri našom cestovaní naprieč krajinou po jediných cestách, aké v štáte sú. Bosna totiž nemá diaľnice (s výnimkou približne 60 km úseku v okolí hlavného mesta Sarajevo). Ale že to bola cesta nádherná, o tom niet najmenších pochýb…

Národnostné zloženie a kultúra

Krajinu troch národov tvoria bosnianski Moslimovia (Bosniaci) s počtom obyvateľov približne 2 milióny, bosnianski Srbi – 1 milión a bosnianski Chorváti s počtom obyvateľov zhruba 500 000. Bosniaci zdržujúci sa prevažne vo vnútrozemí vyznávajú islam, Srbi prevažne z východnej časti krajiny sú pravoslávni a Chorváti na západe a juhu katolíci. Nie je teda ničím nezvyčajným objaviť katolícky kostol vynímajúci sa hneď vedľa mešity. Napriek rôznym náboženstvám žijú dnes etniká vedľa seba pokojným životom a domáci obyvatelia nepovažujú vzťah medzi kultúrami a náboženstvami jednotlivých národov za problémový.

Platí však jedno pravidlo – ako každá krajina, v ktorej žijú viaceré etniká – je Bosna a Hercegovina mimoriadne citlivá na rovnosť medzi jednotlivými národmi. Aj toto bol jeden z dôvodov zriadenia politického systému, aký ste ešte nezažili. 

Politický systém

Bosna má dnes najkomplikovanejší politický systém na svete. Na obyvateľov pripadá päť prezidentov a viac ako 600 ministerstiev. Keď si to rozmeníme na drobné, celú Bosnu a Hercegovinu tvoria ďalšie dva samostatné štáty: Federácia Bosna a Hercegovina (stredná a juhozápadná časť krajiny s prevažnou väčšinou Bosniakov a Chorvátov) a Republika srbská (východná časť krajiny, ktorú obývajú prevažne Srbi). Každý zo štátov má svojho prezidenta, parlament, vládu a ministerstvá. Kvôli zachovaniu rovnosti medzi národmi má navyše k tomu celá krajina ďalších troch úradujúcich prezidentov – jedného Bosniaka, Chorváta a Srba.

Krajina ako celok má ďalšie vlastné ministerstvá, rovnako aj parlamenty. Samosprávne celky, ktoré sa nazývajú kantóny, majú tiež svoj aparát. Dokopy ich je 10 a každý z nich má svojho premiéra, vládu a parlament. Politika je samostatnou kapitolou, o ktorej je už veľa čo písať, nieto ešte zažiť. Zo skromného rozpočtu chudobnej krajiny a z pôžičiek a dotácií zo zahraničia idú na politiku nehorázne peniaze. Napriek tomu, že na fungovaní tak rozsiahlej štátnej správy sa podieľa až 10% z celkového počtu obyvateľstva, je Bosna štátom s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európe. Priemer mzdy, ktorú zamestnaní domáci za svoju prácu dostávajú, nedosahuje ani 430 eur mesačne. Cestou z južného Neumu smerom na sever vidíme na vlastné oči druhú tvár Bosny. Medzi obyvateľmi panuje bieda a chudoba. Stretnúť v uliciach Sarajeva či akéhokoľvek iného mesta žobrajúce dieťa či tehotnú ženu nie je žiadnym prekvapením.

Tradičné jedlo a nápoje

Za národné jedlo sa dá považovať Čevapi – mleté, najmä hovädzie mäso v tvare valčekov. Podáva sa v čerstvom pita chlebe s nadrobno nakrájanou cibuľkou. Ďalším tradičným jedlom do bosniansko-hercegovinskej zbierky je Lonac, ktorý patrí medzi najvyhľadávanejšie domáce jedlá. Svojim vzhľadom pripomína guláš. Okrem mäsa v ňom však nájdete aj rajčiny, kapustu, cesnak či cibuľu. Japrak sú hroznové listy naplnené zmesou ryže a mäsa, podávané so zemiakmi.

Ochutnali sme aj červený Ajvar – zmes vyrobenú z grilovaných paprík, ktorá je výborným doplnkom snáď ku všetkých jedlám. Najväčším hriechom by bolo odísť z Bosny a Hercegoviny bez toho, aby človek ochutnal Burek. Koláč z lístkového cesta zatočený do špirály je typickým raňajkovým jedlom. Plní sa najmä mletým mäsom, syrom alebo zemiakmi.

Najtradičnejším a najvoňavejším nápojom je miestna káva, ktorá odzrkadľuje bosniansku gurmánsku mentalitu. Káva je silná, pijú ju všetci a to niekoľkokrát denne. Jej príprava má svoje pravidlá. Najemno namleté zrnká sa nasypú do mierne zohriatej džezvy (nádoba na varenie kávy), následne sa dolejú vriacou vodou. Džezva sa umiestni na horák, káva sa mieša a postupne privedie do varu, čím sa vytvorí jemná pena siahajúca až po okraj nádoby. Použitím pár kvapiek studenej vody sediment klesá na dno. Zaujímavý je aj proces sladenia – z kockového cukru namočeného do kávy sa odhryzne a následný dúšok kávy sa osladí až premiešaním v ústach. Ku káve sa podáva aj tradičná sladkosť Rahat Lokum.

Turistický ruch

Prístup Bosny a Hercegoviny k moru tvorí približne iba 12 km úsek. Z tohto čísla treba ešte ubrať, pretože krajina má jediný vybudovaný prístup na kúpanie v mori a to svoju najjužnejšiu časť – mesto Neum. O to majestátnejšie sa mestečko ‎so 4 605 obyvateľmi rozprestiera a svojou polohou kopíruje pobrežie Jadranského mora. Naša cesta sa skončila v hoteli Agava, milom a priateľskom hoteli rodinného typu s prekrásnym výhľadom na more. V nasledujúcich dňoch sa stal dokonalým útočiskom pre naše unavené nohy s množstvom nachodených kilometrov.

Mestečko Neum prekvapilo nepreplnenými ulicami dokonale kopírujúcimi pobrežie. Najmä Poliakmi vyhľadávaná destinácia sa stáva atraktívnou aj vzhľadom na množstvo fakultatívnych výletov, ktoré Neum svojou polohou poskytuje. A tu sme si ako praví cestovatelia prišli na svoje. Agava sa stala štartovným bodom výletov na rôzne svetové strany. Či sa vyberiete doprava alebo doľava, o 5 minút ste na hranici. Áno, pasová kontrola je v Bosne stále „in“. Krajinu prejdete autom naprieč v najužšom – pobrežnom páse za 10 minút. Preto nie je ničím nezvyčajným pri výletoch prekročiť hranice za jeden deň aj šesť až osemkrát. Pokiaľ ste turista, žiadne veľké zdržania neočakávajte. 

V ďalšom pokračovaní článku sa budeme venovať konkrétnym miestam, ktoré sa v Bosne a Hercegovine určite oplatí navštíviť.