Tento mrákotný stav ako prvý popísal nemecký psychiater Sigbert Josef Maria Ganser (1853 – 1931) v roku 1898. Hysterickú poruchu si všimol u troch väzňov v ústave na výkon trestu v Halle, syndróm môžeme nájsť aj pod pojmom väzenská psychóza. Medzi symptómy tejto poruchy patrí zahmlievanie vedomia, ktoré spôsobuje, že myseľ človeka nereaguje na jednoduché otázky primerane. Ľudia sa začínajú vo svojom živote strácať, zabúdajú na základné činnosti ako je otváranie dverí a podobne.
„Ganserov syndróm – nehorázne odpovede budiace dojem schválnosti,“ uvádza jfmed.uniba.sk.
Viacerí odborníci dodnes považujú Ganserov syndróm za kontroverzné ochorenie. Ganzer veril, že príznaky boli reakciou pacientov/väzňov na neznesiteľnú duševnú situáciu, v ktorej sa nachádzali. Zahmlievanie vedomia bol podľa neho nevedomý pokus mysle o únik z reality.
„Jedná sa o psychogénne navodený stav v ťažkých situáciách. Medzi príznaky patria: značne nepravdivé odpovede na otázky, infantilná reč a výpadky spomienok na základné životné udalosti. Na EEG sa neprejavuje žiadnymi špecifickými zmenami. Príklad: pacient miesto pozdravu zašteká,“ uvádza portál wikistkripta.eu.
Symptómy však po čase sami od seba odzneli. Či je porucha skutočná alebo len predstieraná nie je dodnes celkom potvrdené, alebo vyvrátené.
Zdroj foto: Pixabay.com
