Ak sa vám niekedy stalo, že sa vaše dieťa počas noci správalo čudne a na druhý deň si nič nepamätalo, poprípade ste sa vy sami dopočuli od svojich blízkych, čo po nociach stvárate, zrejem trpíte somnambulizmom.
Námesačnosť sa podľa doterajších zistení vyskytuje najčastejšie v ranom detstve – až jedna tretina prípadov. Po čase však odznie, hoci sa uvádzajú prípady, kedy námesačníctvom trpeli aj dospelí ľudia – vtedy už hovoríme o chronickej forme. Vedci sa domnievajú, že táto porucha súvisí so zvýšeným psychickým vypätím, úzkosťou a najmä poruchami prebúdzania, svoju úlohu môže zohrať aj dedičnosť. Niekedy sa môže za námesačnosťou skrývať aj nejaká neurologická choroba. Somnambulizmus nastáva podľa portálu zdravoteka.sk, keď prechádzame z hlbšieho spánku do povrchnejšieho spánku. Tento prechod však môže sprevádzať oddelenie vedomia od nášho motorického systému.
Nočné vystrájanie sa prejavuje obvykle v prvej tretine spánku/noci, kedy nastáva prechod z plytkejších do hlbších fáz spánku. Jedinci často chodia po dome, mrmlú si popod nos, poprípade vykonávajú určité činnosti. U každého sú prejavy individuálne. Po zobudení si nič nepamätajú a bývajú často unavení, pretože nenastala úplná regenerácia, ktorá prichádza v hlbších spánkových fázach. Väčšinou sa námesačný človek pohybuje len po svojej domácnosti, no keďže stále spí, môže mu hroziť úraz akým je pád alebo narazenie.
Svoje príhody nám povedala aj obyvateľka mesta Barbora: „Mám 28 rokov a môj priateľ mi občas povie, že som bola v noci námesačná. Raz mi hovoril, že som odišla z postele a išla späť na gauč, keď ma priniesol znova do postele. Na druhý deň som si nič nepamätala. Na moje rozprávanie a mrmlanie zo sna si už zvykol a občas mi to zabudne povedať – spomenie si na to po čase, tak medzi rečou a ja sa nestačím čudovať.“
Ak máte podozrenie, že trpíte somnambulizmom, existuje možnosť absolvovať tzv. polysomnografické vyšetrenie, ktoré sa zvyčajne vykonáva počas spánku v laboratóriu. Na základe výsledkov vám môžu námesačnosť potvrdiť. Pri tejto poruche nemôžeme hovoriť o regresii, ale ani o zhoršovaní – ak ňou trpíte aj v dospelosti a neodznela počas dospievania, môže sa stávať, že ak ste pod veľkou psychickou záťažou, jej prejavy sa vrátia.
Akonáhle sme však sami sebou, mali by sme spať spokojne a sladko.
Zdroj foto: Pixabay