Kurátor Omar Mirza v spolupráci s autormi ako Blažej Baláž, Jana Farmanová, Peter Kalmus, Baha Shehab, Jakub Šimčík a mnoho ďalších v Reprezentačných sálach NItrianskej galérie predostreli otázky, čo je to sloboda, aké dúfam jej formy a či treba za ňu bojovať?
Medzinárodná výstava vznikla v spolupráci s Nitrianskou galériou a s Asociáciou Divadelná Nitra pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie, ktorá sa stala hlavným zdrojom slobody.
Počiatky výstavy spočívali v otvorenej výzve, do ktorej sa prihlásilo 180 projektov z celého sveta, na základe odborného výberu boli vystavené diela 25 umelcov a umeleckých skupín z 15 krajín prevažne z bývalého východného bloku.
Sú to najmä krajiny, ktoré boli do konca druhej svetovej vojny do pádu železnej opony v područí Sovietskeho zväzu. Ich obyvatelia si prešli dlhoročným nedemokratickým režimom, euforickým príchodom slobody v revolučnom roku 1989 a následným transformačným obdobím deväťdesiatych rokov, keď si niektorí mysleli, že sloboda stojí nad všetkými zákonmi.
Ako dodáva sám kurátor, projektov bolo tak veľa, že bolo často ťažké vojsť sa do kapacity priestorov galérie. Preto bolo v jednej miestnosti umiestnené video, ktoré zachytávalo viacero z nich
Okrem komentovanej prehliadky pod vedením kurátora a prítomných autorov sme zažili aj performance/happening skupiny Exclusive. Tí pred našimi očami pripravili trochu netradičné vianočné oblátky. Z jednej strany sme mali možnosť vidieť typické sviatočné motívy, no na druhej strane oblátky sa vynímali reakcie na súčasné spoločenské problémy akými sú kauza Gorila, hnutie Anonymous a pod.
Vystavujúci umelec Blažej Baláž zhodnotil spoločenskú situáciu na Slovensku. Spýtali sme ho aj na to, či sa podľa neho splnili ideály. „Ideály sa čiastočne splnili, ak to teda vôbec bola revolúcia. Politológovia nehovoria, že to bola revolúcia, skôr to bol dohodnutý prevrat a prevzatie moci. Čo sa teda splnilo? Máme slobodu vďaka druhému vzopätiu, čo bolo v roku 1998. Dostali sme sa aj do Európskej únie, sme členmi NATO, máme určité garancie nejakých hraníc. Čo sa nepodarilo, a čo je najťažšia vec, tomu sa hovorí, že sú to 3 stupne. Najprv – ako prevziať politickú moc – trvalo v novembri 10 dní, prevzatie ekonomickej moci, aby vzniklo tržné hospodárstvo, trvalo 2-4 roky, ale zmeniť psychiku ľudí to trvá desaťročia. Napriek tomu, že je 3O rokov po roku 1989, nie sme v takej dobrej kondícii, ako bola prvá Masarykovská republika, ktorá mala 20 rokov.“
Čo znamená sloboda pre vás? Vnímate ju ako výnimočné privilégium, alebo je to už niečo samozrejmé? Svoj názor môžete ešte stále napísať na stenu galérie.
