Slovensko je krajinou skládok

Za odpad si od nového roka priplatíme. Konzumná doba, ktorú žijeme, si vyžiada svoju daň.

Slovenská republika sa nachádza na rozcestí – čo s odpadom? Keďže ho stále veľa končí na skládkach, patríme medzi krajiny, v ktorej sa s odpadom nakladá veľmi neekologicky. V iných krajinách je už skládkovanie zakázané a prednosť dostáva spaľovanie.

Napätie ohľadom tejto témy na Slovensku narastá každým rokom, a bude rásť aj naďalej. Dôvodom je aj to, že poplatky za likvidáciu zmesových odpadov sa každým rokom zvyšujú. Aj do budúcna budú pre občanov predstavovať čoraz väčšiu finančnú záťaž. Túto skutočnosť pocítime všetci už od začiatku nového roka 2020.

Deje sa tak z rôznych dôvodov. Prvým je, že na Slovensku sa nemôžu otvárať nové skládky. Rozširovať sa môžu len existujúce. Každým rokom sa však zaváža viac a viac skládok, preto sa rýchlo napĺňajú a zatvárajú. Skládkovanie odpadov sa všeobecne považuje za ekologicky najhoršie riešenie, preto štát za každú jednu tonu vyvezeného odpadu, ktorý skončí na skládke, vyrubuje tzv. zákonný poplatok obci. „Čím menej sa v danej obci či meste triedi, tým je poplatok logicky vyšší. Od minulého roka sa tiež poplatok viaže na mieru vytriedenia odpadov v obci. Ak minulý rok stála obec likvidácia 1 tony na skládke 33 eur, budúci rok to môže byť kľudne 60 eur, čo začína byť ako pre obce, tak aj pre samotných občanov veľmi nepríjemné. Ak sa poplatky na občana dlhé roky pohybovali na úrovni 18 – 20 eur a ak to pôjde takto ďalej, vo veľmi krátkej dobe sa toto číslo zdvojnásobí. Otvorene hovorím, že ani to nemusí byť koniec. Preto apelujem na to, že ľudia sa musia zmeniť, politika nakladania s odpadom v obciach a v mestách sa musí zmeniť,“ upozorňuje na extrémny nárast poplatkov Michal Bakyta, projektový manažér Ponitrianskeho združenia obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi.

Ľudstvo nikdy neprodukovalo také množstvo odpadu, aké produkuje v dnešnej dobe, kedy zažívame „dobu plastovú“.

V čom robíme chybu? Samotný problém je predovšetkým na dvoch stranách: na strane občana a na strane štátu. „Pre štát, ktorý nemá jasnú stratégiu v tom, ako chce túto situáciu riešiť, je to veľký problém. Aj keď je zavedený systém triedenia odpadu, nie je tak efektívny, ako by sa očakávalo,“ vysvetľuje Michal Bakyta. Ako príklad uvádza systém triedenia odpadu v susednom Rakúsku, ktoré má environmentálne povedomie na vyššej úrovni. Keďže odpad rastie raketovou rýchlosťou, táto dôležitá téma si vyžaduje aj dostatočnú osvetu. Projektový manažér vidí problém aj v pokutovaní. Zberová spoločnosť v zahraničí má oveľa väčšie právomoci ako je tomu u nás. Ďalší problém podľa jeho slov nastáva, ak sa napriek zabehnutému triedeniu zmesový odpad stále neznižuje. Slovenský fenomén, ktorý sa v obciach v súčasnej dobe vyskytuje, je v ľuďoch, ktorí poloprázdnu čiernu nádobu určenú na zmesový odpad pred vyprázdnením musia niečim doplniť, len aby nebola poloprázdna.

Miera triedenia odpadu na Slovensku je všeobecne veľmi nízka, len okolo 28%. Pritom od roku 2020 sa Slovensko Európskej komisii zaviazalo, že bude na hodnote 50%, čo je vzhľadom na dnešné nízke číslo nereálna predstava.

Keďže čierne nádoby so zmesovým odpadom a drahým prevozom končia na skládkach, jednou z možností by bolo zriadenie mechanickej úpravy pred samotným skládkovaním, ktorá by objem nedostatočne vytriedeného odpadu po občanoch zmenšila dodatočným pretriedením. Odhadované náklady by však boli ďalších 20 eur na tonu, čo sa ukázalo ako finančne náročný proces, ktorý by v konečnom dôsledku zaplatili opäť občania.

Kým v roku 2000 každý Slovák vyprodukoval približne 250 kg odpadu za rok, tak v roku 2018 to bolo už viac ako 350 kg. Priemer obcí združených v Ponitrianskom združení je 390kg. Dá sa preto očakávať, že nárast odpadu bude pokračovať aj v ďalších rokoch, čo sa, samozrejme, odzrkadlí aj na výške poplatku za odpad pre občanov.

Ponitrianske združenie obcí preto prichádza so systémom, ktorý sa im podarilo vyvinúť. „V praxi to bude znamenať, že výrobca zaplatí do systému daň podľa toho, z čoho vyrába a do čoho balí. Čím viac bude obal recyklovateľný, tým nižšiu sadzbu bude výrobca odvádzať. Každý bude nútený o tom rozmýšľať,“ vysvetľuje Michal Bakyta, ktorý tvrdí, že politikou tohto štátu by malo byť už samotné predchádzanie vzniku odpadu.

Som šéfredaktorkou Nitrianskeho hlásnika, ktorý tvorí tím mladých ľudí zaujímajúcich sa o aktuálne dianie a mapujúcich novinky z Nitry a okolia. Sme súčasťou televízie Nitrička, vďaka ktorej podchytávame dianie nielen prostredníctvom online sveta, ale témy ďalej rozvíjame aj v rámci nášho vysielania. Ak máte požiadavku na reportáž, sťažnosti, tipy alebo námety, neváhajte ma kontaktovať na adrese miriama.polakova@nitrianskyhlasnik.sk alebo na telefónnom čísle 0915/595 261

Forgot Password