Začiatok novembra má zvláštne čaro. Je chladno, skoro sa stmieva a inak pusté cintoríny žiaria. Pre niekoho je dušičkové obdobie možno depresívne, no v skutočnosti nesie posolstvo nádeje na vzkriesenie. Pre kresťanov sú to dni radosti, nie strachu.
Začiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia po Kristovi.
Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätcov, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je 1. november dňom pracovného pokoja a nadväzuje naň Spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo Dušičky. Spoveďou (aj sv. prijímaním), návštevou cintorína, modlitbou a odpútaním sa od hriechu môžu veriaci v týchto dňoch získať odpustky. Tie však nie sú určené živným, privlastniť sa dajú jedine dušiam v očistci, na ktoré podľa videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej pôsobia priam oslobodzujúco.
Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu budú tohtoročné sviatky iné.
Návšteva cintorínov nepatrí k výnimkám zo zákazu vychádzania, ktorý v našej krajine platí už niekoľko dní. Účasť na bohoslužbe či návšteva cintorína preto neprichádza do úvahy. Slovenskí biskupi v tejto súvislosti požiadali Apoštolskú penitenciáriu o úpravu podmienok odpustkov spojených s nadchádzajúcimi sviatkami. Na zodpovednosť občanov apeluje aj polícia. Všetko teda nasvedčuje tomu, v roku 2020 zažijeme po netradičnej Veľkej noci aj nezvyčajný Sviatok všetkých svätých a osobitú Pamiatku zosnulých.
Žijeme v 21. storočí, v dobe, kedy je minimálne v online priestore možné všetko. Na webových stránkach cintoriny.sk a virtualnycintorin.sk nájdete celé virtuálne pietne miesta, na ktorých je možné symbolicky zapáliť sviečku či položiť veniec.
V Nitre máme 15 cintorínov a všetky existujú aj vo virtuálnom svete.
Najstarší a najväčší z nich je Mestský cintorín na Cintorínskej ulici. Každého, kto okolo neho prechádza, uchváti svojou rozľahlou jedinečnosťou. Založený bol ešte v roku 1780 a večný odpočinok tu našlo mnoho významných osobností. Ľudia sem však nechodia len kvôli návšteve hrobov. Za hrubými múrmi v tichom prostredí možno počas prechádzky nájsť skutočne hodnotné umelecké diela, ako napríklad náhrobné kamenné pomníky vytvorené renomovanými sochármi Júliusom Bártfayom, Jánom Koniarikom, Jozefom Pospíšilom, Alojzom Rigelem a inými.
Tohtoročné sviatky budú skutočne iné. No aj keď nám nepopáli ruky horúci vosk a vietor tisíckrát nesfúkne zapálenú sviečku, spomínať môžeme. Pamäti nežijú na cintorínoch, ale v srdciach. Všetko ostatné doženieme, keď nám to situácia dovolí.
