Zničené lipy možno neprežijú

Na jednej strane sa ľudia sťažujú na nedostatok zelene v mestách a obciach, na druhej strane si ju sami ničia.

Neodborne zrezané lipy na cintoríne v Zbehoch

Pri pohľade na niekoľkoročné lipy na cintoríne v obci Zbehy sa odborníci chytajú za hlavy. Stromy boli koncom októbra zbavené celých korún. Ide o tzv. zosadzovací rez (dekapitáciu), ktorá môže mať na lipy fatálne účinky. Na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia Okresného úradu Nitra boli zaslané fotografie dokumentujúce súčasný stav stromov. Okresný úrad sa neodborným zásahom v súčasnosti zaoberá. Na základe stanoveného postupu sa bude čakať na vyčíslenie škody. „Teraz požiadame odbornú organizáciu o vyčíslenie poškodenia. Ak bude hodnota poškodenia nad 2660 eur, požiadame o súčinnosť políciu s tým, že pôjde o podozrenie z poškodzovania drevín podľa trestného zákona,“ vysvetľuje postup šetrenia prípadu Viktor Sidor z oddelenia ochrany prírody Okresného úradu. Obci podľa výšky vzniknutej škody hrozí pokuta, o jej sume sa ešte bude rozhodovať.

Zosadenie koruny môže na lipách zanechať trvalé následky.

Foto ilustračné (pixabay.com)

Listnaté stromy sa takýmto razantným riešením nezvyknú orezávať. Výnimkou sú napríklad topole alebo vŕby, ktoré dokážu pomerne rýchlo regenerovať, ani tu však nejde o bežný spôsob údržby stromov. V prípade, ak stromy tienia, ohrozujú budovy alebo bezpečný pohyb v ich okolí, na opilovanie sú určené štandardy a obce o nich vedia. „My ich dostatočne informujeme, posielame odborné publikácie aj arboristické štandardy,“ hovorí Viktor Sidor. Dnes už o nich vie aj starosta Zbehov Adam Žákovič, ktorý chcel orezaním stromov vyhovieť niektorým občanom obce.

Konáre listnatých stromov, v tomto prípade líp, sa redukujú odborne cieleným rezom ešte v čase, keď je strom olistený. Vhodný čas na opilovanie je od apríla do septembra. Sychravé novembrové počasie či zima bude zrejme pre tieto lipy rozhodujúca. „Na zdravých stromoch s primárnou korunou je neprípustné takýto rez vykonávať. Má devastačný vplyv, strom stratí všetku asimilačnú plochu, musí investovať veľa zásob do tvorby nových výhonkov. Odumierajú mu korene a cez masívne rany po reze dochádza k prieniku patogénov a rozkladu dreva,“ vyjadrila sa prof. Viera Paganová z Katedry biotechniky zelene SPU.

Na zdravých stromoch je neprípustné takýto rez vykonávať.

Foto ilustračné (pixabay.com)

Sidor upozorňuje na jednu z líp na fotografii, ktorá bola zrejme neodborne orezaná v minulých rokoch: „Vedľa je takým istým spôsobom orezaný strom a vidíte, aké torzo z neho zostalo. Trošku listov má, ale drevina neplní tú funkciu, akú by mala.“ Strom sa síce olistil, ale zrejme už nebude mať dostatočnú drevnú kapacitu na prežitie. Skracovať sa podľa neho v tomto prípade mali konáre na určitú dĺžku a nie tak, že sa ponechá iba vidlica. „Takýto rez sa aplikuje len v prípade hrozby bezprostredného zlyhania stromu ako alternatíva výrubu a používa sa na zmiernenie rizika rozpadu,“ dopĺňa Viera Paganová.

Je možné, že na základe hodnotiaceho stanoviska stavu stromov budú musieť byť dané lipy vyrúbané, v lepšom prípade ošetrené a sledované.

Máte k článku pripomienky, námety alebo nápady, kontaktujte ma na mailovej adrese: monika.hozakova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password