Znovuobjavené umenie

Staronová forma skrášľovania má svoju takmer zabudnutú históriu. Je pre vás tetovanie forma umenia alebo dobrovoľné zohyzďovanie tela?

Pôvod slova tetovanie sa väčšinou odvodzuje od tahitského „tatao/a“ alebo „tatu“ – vyznačiť, klopať alebo vyraziť. Prvé tetovania našli vedci už v období praveku. Mal na ne stačiť ostrý predmet a uhoľný prach, svoju rolu mohlo zohrať aj iné prírodné farbivo. Niektoré štúdie uvádzajú, že tetovaniu prepadli naši predkovia pred takmer 3000 rokmi. Na vytvorenie obrazcov používali ľudia nástroje zo sopečného skla. Iné nálezy zas siahajú 5000 rokov dozadu, kedy sa tímu vedcov podarilo nájsť starú múmiu „Ötziho“ v Alpách, na jej tele sa našli permanentné obrazce.

Čo viedlo našich predkov k poznačeniu ich tela? Názorov je niekoľko. Mnohé zdroje uvádzajú náboženský, rituálny či čisto estetický dôvod. Niektoré staré civilizácie a spoločnosti prostredníctvom tetovania zobrazovali svoj sociálny status, nadanie, zručnosti, históriu svojho rodu alebo ním manifestovali svoj vstup do dospelosti. „They also told stories about the descent of chiefs from gods, the voyages of ancestral heroes, and myths of creation,“ píše Lars Krutak, odborník na tetovania. Jeho text vo voľnom preklade hovorí o tetovaniach, pomocou ktorých zobrazovali rôzne kmene svojich bohov, cestovateľov, hrdinov či mytologických stvoriteľov. Tetovania mali silný náboženský význam aj pre pôvodných obyvateľov Ameriky. Napríklad kmeň Siouxov veril, že nepotetovaný človek blúdi sférou posmrtného života bez možnosti vstúpiť do vytúžených večných lovíšť.

John Stanley

Vytvoriť tetovanie bola pred niekoľkými desaťročiami naozaj bolestivá záležitosť. Kožu je nutné narušiť tak, aby do nej vnikol pigment, ktorý aj po zahojení zostane pod pokožkou, čo znamenalo, že sa na ňu musel vyvíjať tlak a pomocou ostrého nástroja sa poškodzovala jej štruktúra. Tento úkon bol vskutku bolestivý. Navyše sa pri zlej hygiene neraz stávalo, že tetovanie malo za následok zhoršenie zdravotného stavu.

V rozmachu kresťanstva sa zas spájalo s pohanskými kultúrami, preto bolo na určité obdobie cirkvou zakázané. To však nezabránilo jeho šíreniu v Japonsku alebo iných exotických krajinách vtedajšieho sveta. Postupný návrat k záľube v tetovaniach na našom území môžeme pripísať námorníkom. Práve tí priviezli do Anglicka cudzincov z Polynézie, ktorých potetované telá zaujali verejnosť. V roku 1891 sa dokonca patentoval prvý tetovací strojček. Stál za ním, dnes už legendárny, Samuel O’Reilly. Práve tento vynález zabezpečoval menšiu bolesť pri vkladaní obrazcov do kože.

Princ Giolo – „Pomaľovaný Princ“
obrázok otroka z Mindanao, Londýn in 1691

Počas 2. svetovej vojny sa tetovanie začalo spájať s označením nežiaducich osôb, v neskorších rokoch s prepuknutím žltačky alebo s trestancami. Zlé spomienky a asociácie, ale aj používanie nesterilizovaných nástrojov viedlo k odsúdeniu tejto formy umenia.

Identifikačné tetovanie používané v koncentračných táboroch

Svoj rozkvet však zažíva znova, práve teraz. Pričiňujú sa o to nielen umelci, ktorí berú pokožku ako formu vzácneho plátna na jedno použitie, ale aj masmédiá. Tak či onak, tetovanie je tu s nami odpradávna, či už ako forma sebarealizácie, sebapoznania, sebaskúmania, skrášlenia či hlbokého magického a spirituálneho prepojenia.

„Moje telo je mojím denníčkom, a moje tetovania mojím príbehom,“ Johny Deep.

V prípade pripomienok alebo námetov na články ma neváhajte kontaktovať na adresu barbora.blaskova@nitrianskyhlasnik.sk

Forgot Password